Dnešný deň bol pre mňa významný. Prečo??? Oslávila som narodeniny. Len škoda, že nie podľa mojich predstáv...
Svetlo horiacej sviečky na mňa pôsobí upokojujúco a tak teplo. Lepšie povedané, vyvoláva teplo na duši. Aspoň mi nie je tak smutno :( Plamienok sa mihoce pod vplyvom vanúceho vetríka, ktorý vniká do mojej izby cez otvorené okno.
V mojej hlave sa porovnávam práve s tou sviečkou.
Sviečka horí. Vosk sa roztápa. Knot sa skracuje.
Horím láskou k jednej osobe. Dlhoročné priteľstvo sa roztápa. Môj (náš) život sa skracuje.
Milujem jogurty!!!
Viem od veci. No pre mňa je to "odveci" dôležité. Túžim získať jeden jediný jogurt, ktorý vlastne ani vôbec nepoznám... No z neho sa mi vždy rozbúši srdce a pri pohľade na neho sa moje oči premenia na blikajúce hviezdičky a umierajú túžbou blikať naveky. Navždy. Donekonečna.
Vosk sa roztápa...
Slzy sa mi tisnú do očí, keď sa pozriem na horúci vosk a uvedomím si, že tak rýchlo sa roztopilo aj toto kamarátstvo.
Roztápa sa mojou vinou, Tvojou vinou, jej vinou, jeho vinou. Vinou nás všetkých.
Ignorácia. Výmena názorov. Oddelenie. Hádky. Čas. Pod vplyvom týchto vecí (a mnoho ďalších) sa dlhoročné priateľstvo vytratilo do neznáma...
Už to nie je ono. Mizne mi pred očami ako ten roztápajúci sa vosk. Topiaci sa ľad. Silný vietor to zavial niekam poriadne ďaleko.
Odišla dôvera, odišla pomoc, odišla podpora, odišla láska. Odišla KAMARÁTKA. Odišla...
Knot sa skracuje...
Každého daná dĺžka knotu sa pomaličky skracuje. Aj tá moja. Mala by som si život užívať... A nie písať nezmyselné články a premrhať tak časť môjho knotu.
Ďakujem!!!
No chcem sa poďakovať tým, ktorí na mňa nezabudli. Napísali mi aspoň kratučkú SMS, nejaké to RP-čko, alebo poslali pohľadnicu. Lebo viem, že si na mňa spomenuli. Že presne dnes som sa narodila. Už zas...
A ubudol ďalší kúsok z môjho knotu...
