Každý deň si vymýšľame nejaké príbehy o Španieloch tu, tu v NR a viem si ich predstaviť, ako kráčajú po našej pešej zóne a jej sa na ušiach hojdajú extra náušnice, niekde nad hlavami lietajú holuby a tá kaviareň na rohu by už mala byť otvorená, raz pôjdeme a objednáme si šálku, pražené zrná, také niečo. A možno dostaneme aj keksík a minerálku.
Z pivnice som vyhrabala čižmy, uviazala štrikovaný šál na krk a pozrela na hodiny, meškám a šál si rozviažem, pripnem sponku do vlasov, nakoniec aj tak skončím pri teniskách a bielom šáliku secondhand, kľúče v zámku, miesta ľadu a potom po škole sneží a prší, niečo neurčité, ale mrazivé na tvári. Zápcha, zastávka, čakanie. Tak myslím na ten foťák a teraz je to stále takto, lebo príde tento týždeň a ešte mesiac bude potrebné čakať a premýšľať nad obrázkami.
A niekto povedal, že správna voľba.
Na oslave koláče, žiadne kopčeky ryže, tu sa nekopčekuje, povedala babka, keď za oknom snežilo a všetko v mojich očiach bolo modré, modré strechy domov a modrá obloha, ľad, ktorý neskôr bránil v jazde, šmykľavosť podporená koženými podrážkami. Všetci obdivujeme H., rozprávame sa o nej, keď spí, a potom ju chvíľu pestujem, po prebudení sa zdá, že ju ovládla maximálna spokojnosť, materské mlieko a farebné hračky, pod ktorými leží skoro hodinu
a raz mi doktorka povedala, že som svedomitá a že budem dobrou matkou. A ja som si pomyslela, že no neviem, ale vtedy budem rada.
V hlave mám zapísaných niekoľko emócií.
Tá zimná obyčaj, keď sa vraví o deke a filme, Návrat do Cold Mountain, kde Kidman utekala v snehu, trocha snežilo aj tu, teraz áno. Teraz sa na cestách tvoria čierne kaše a schody pri piaristoch sa nebezpečne šmýkajú, tam si nájdem kúsok neporušeného snehu, stopy, stopy a úsmev na perách, taká príprava cestou do školy. Na telesnú, na vyzliekanie siloniek a skákanie cez švihadlo, na hádzanie snehových gúľ do koša na ihrisku, ten sneh krásne vonia.
Zaplatila som a predavačka mi do igelitky vložila rifle, dlho hladané, mám radosť, kúpim si lékorky a pomaly ich jem na lavičke, sedím a naťahujem nohy, okolo ľudia, tlačia nákupné vozíky, veľa z nich je ovplyvnených vianočnou náladou, svetielkami a ihličím, v ruke si držím mobil a keď mi niekto volá, on nevibruje a nezvoní, nejaká porucha.
Zajtra to divadlo a Portia a klopkanie vysokými podpätkami.
