Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Danubiana Meulensteen Art Museum, ako sa oficiálne nazýva, je vo vrcholnom štádiu prestavby. Jej polohu na poloostrove pri čunovskej divokej vode netreba bližšie predstavovať. Je to miesto veľmi príťažlivé a príjemne obklopené vodou.
Môj najnovší zážitok z oblasti fantázie sa volá Slza. Môžem povedať, že mám rád sci-fi príbehy, také čo podnecujú fantáziu. Fantazijné knihy a príbehy sú trocha iná kategória, tá poskytuje neobmedzený rozlet fantázie autora a nie vždy musí ladiť s predstavivosťou čitateľa. V tom je (pre mňa) jej problém.
Adriana Macháčová už napísala 6 kníh a ja som prečítal iba jednu, práve tú najnovšiu v autorskej dvojici s Róbertom Dydom, o ktorej sa v poslednom čase dosť hovorí. Nie je to až tak šokujúce, lebo Adriana Macháčová píše hlavne romány pre ženy.
Po prečítaní knihy od Jodi Ellen Malpasovej: Tento muž, z vydavateľstva Ikar, by som doplnil jej názov podtitulom: a táto žena. Lebo nič v ľudskej spoločnosti sa nekoná mimo vzťahu muža a ženy, nikdy to nie je len o jednom póle.
Nejde ani tak o atentát, lebo to je také moderné slovo, ale o príbeh Ježiša na pozadí historických súvislostí tej doby. Spísala to autorská dvojica Bill O`Reilly a Martin Dugard. Zaujímavé je aj povolanie týchto dvoch pánov.
Tak nejako by sa stručne dal charakterizovať obsah stretnutia spisovateľa Jozefa Banáša so svojimi čitateľmi v knižnici Jána Johanidesa v Šali.
Rozprávková kniha Jozefa Pavloviča Pes Celebes a mačka Kamčatka je určená pre deti od 4 rokov, preto som sa na chvíľu pretransformoval do svojej dávno minulej podoby 5 ročného dieťaťa. Lebo až vtedy (už vtedy) som sa naučil čítať.
Čeremchu na mape nenájdete, aspoň nie tú, o ktorej tu bude reč. Od roku 1945, na základe dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva z oblastí Beskýd medzi Poľskom a Sovietskym zväzom, presídlili pôvodných obyvateľov Lemkov.
Príbeh, ktorý je základom knihy "London Road" od Samanthy Youngovej sa odohráva v Škótskom Edinburgu. To iste nie je až tak dôležité, lebo by sa mohol podobne stať v tomto storočí hocikde inde na svete a možno aj u nás. Je to totiž príbeh so všetkými znakmi súčasnej reality.
V našej rodine, aj medzi kolegami som bol vždy za vyhláseného fotografa amatéra. A to už nehovorím o blogovaní, správach a reportážach z našich ciest po svete. Tak to bolo, ale moderná technika všetko zmenila.
Hudba má veľa spoločného s jarným obdobím, lebo povzbudzuje emotívne vnímanie človeka. Aj jeseň a leto, či zima si vyžadujú hudobné precítenie, ale na jar, keď všetko ožíva, je hudba tou najlepšou spoločenskou terapiou.
V skutočnosti ide o Julinkinu pekáreň v rovnomennej knihe Táni Keleovej-Vasilkovej. Možno si poviete, aké neuveriteľné, že som sa dal do čítania, síce takéhoto slovenského "bestselleru", ale je to tak a nebanujem. Začínam mať taký pocit, že označenie istého druhu literatúry ako "ženské" romány trochu kríva, aspoň na jednu nohu.
Trnavský objektív je súťaž neprofesionálnych fotografov z okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec. Výstava súťažných prác 44. ročníka je v Západoslovenskom múzeu v Trnave a bude prístupná až do 18. mája. Súťaže sa zúčastnilo v kategórii čierno-biela fotografia a farebná fotografia celkom 51 autorov. 44. ročníka súťaže neprofesionálnych fotografov z okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec. - See more at: http://www.trnava.sk/sk/aktualita/vystava-trnavsky-objektiv-2014-v-zapadoslovenskom-muzeu#sthash.JA7CtGvU.dpuf
Ján Budaj a kolektív kedysi dávno vydali 64 stranovú knižku s názvom Bratislava/nahlas. Nemám nič podobné, čo by som mohol povedať nahlas, len tak potichu sa prechádzam mestom. Tentokrát ma inšpirovala divadelná hra Ani za milión.
Vo wikipédii sa píše, že je to názov úspešného seriálu. Zobrazuje život štyroch Newyorčaniek, ich ľúbostné zážitky, ich priateľstvo, konflikty a debaty na takmer všetky témy ľudských vzťahov. Na toto som si spomenul pri čítaní "rozlúčkovej" knihy Dady S. Brezovskej, s názvom "Rozlúčka s (ne)slobodou".
Zvolil som si do titulku citát z básne Svetloslava Veigla. Podujatie, ktorého sme sa zúčastnili v Královej pri Senci bolo usporiadané na počesť farára a básnika Svetloslava Veigla, ktorý v Kráľovskej farnosti pôsobil dlhé roky,
“Beznádejná” je názov knihy od Colleen Hooverovej. Pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, že žiaden film neprekoná to, čo sa vnútorne premieta čitateľovi pri čítaní dobrej knihy. Je to najlacnejší nízko rozpočtový film pre jedného diváka.
Včera na mojich fotografiách kaštieľa v Oponiciach bolo v roku 2005 a dnes bolo len pred niekoľkými dňami. V Oponiciach možno vidieť minimálne dve zaujímavosti. Prvou je hrad a druhou je Apponyiovská knižnica v zrekonštruovanom kaštieli.
Tak ako je dobro protikladom zla, tak je protikladom dokonalosti chyba. Niekedy je to však trochu inak. Napríklad taká praveká muška v jantárovej kvapke celkom poteší. Na Silvestra sa u nás zvykneme zabávať aj veselými príhodami a čo môže byť zábavnejšie, ako keď sa iní pomýlia? Vybral som na dnes kôpku drobných chybičiek, ktoré sa objavili na mojom monitore. Niektoré sa po chvíli stratili, boli opravené, ale niektoré sú tam možno až dodnes, spolu s novými, ešte neobjavenými. Niektoré si rád pripomínam, ale tak to už býva, aj staré vtipy môžu vyvolať úsmev. Tak teda, dobrú zábavu, naštartujte sa veselo do Nového roku 2014!
Pekné a teplé jesenné počasie priam lákalo vyjsť si niekam na výlet. Jedna z októbrových ciest nás preto zaviedla k susedom na južnej hranici, do Ostrihomu a na hrad Visegrád v Maďarsku.
