Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Niekedy je na okolí ticho, inokedy človek nevie kam skôr vkročiť. V akčnom čase sa striedajú udalosti tak rýchlo, že neostáva čas na spomínanie. Aby som nezabudol na tie zaujímavé, alebo dôležité, mám na to svoje blogy.
Jednoducho Bratislava, ale aj Viedeň. Nevšedný názov Bratislava som si zvolil, lebo už tie obyčajné sa mi minuli ( :)). Aj tak je fajn, že prostredníctvom tohto mesta sa mnohí poznáme. Napríklad aj Milana Lasicu poznám cez Bratislavu.
Dočítali sme sa do Vianoc. Myslím na vás a pozdravujem tých, čo čítajú knihy, ale vlastne pozdravujem všetkých, lebo všetci čítame, len niekto odčítava častejšie z filmov a z monitora. Vianoce sú časom, keď sa znova presviedčame, že spravodlivosť existuje. Hlavne vo filmových rozprávkach.
Adriana Macháčová a Róbert Dyda nesklamali moje čitateľské očakávania. Vedeli to prví, keď som im na facebooku prezradil, že už ich čítam a sľuboval som, že budem k ich dielu pristupovať kriticky. Hneď tu na začiatku svojich dojmov sa musím ospravedlniť, lebo ten sľub som nesplnil.
Mesiac ako každý iný, ale má svoje vlastné, nezameniteľné charakteristiky. Nedá sa povedať, či je lepší, alebo krajší ako iné mesiace. Tak ako sa nedá povedať, že Bratislava je krajšia ako Viedeň, či naopak. Každé mesto má svoju tvár aj svoju dušu a práve to je to pekné a vzácne na živote miest, aj ľudí. November je pestrý, každým rokom trochu iný. Každý si všíma iné odtiene jeho farieb, každý ho vidí po svojom.
Fantastika v literatúre bola pre mňa donedávna celkom neznámou krajinou. Priznávam sa, nečítal som ani Harry Pottera a videl som o ňom len jeden film. Pri Pánovi prsteňov som zaspal po prvej polhodine. Asi som trocha väčší realista ako fantasta. Môj záujem obvykle končil pri vedeckej fantastike - sci-fi. Až kým som nedostal do ruky Čiernu schránku od Niny Protušovej.
V čase, keď ešte tvorba máp znamenala skoro umenie, tvorcovia máp sa chceli poistiť proti ich kopírovaniu, preto zakreslili do každej mapy nenápadné neexistujúce miesto (usadlosť), aby podľa toho spoznali svoj produkt a odhalili prípadného falzifikátora. Táto informácia pochádza z knihy Johna Greena Papierové mestá.
Ondreja Herca, autora knihy Dobre organizovaný netvor, som stretol na Smolenickom zámku. Nedávno tam bolo stretnutie slovenských spisovateľov a spisovateliek, ktorých bolo viac ako spisovateľov. To príjemné stretnutie zorganizovala spisovateľka Nata Sabová. O jej aktivitách sa dozviete viac na stránke Encyklopédia slovenských spisovateľov.
Doteraz som nečítal žiadnu knihu od tohto brazílskeho spisovateľa, čo bola moja výhoda pri čítaní Cudzoložstva. Výhoda v tom, že nemusím porovnávať s jeho inými knihami.
Môj knižný maratón pokračuje. Nikdy som nečítal toľko kníh ako teraz, ani v čase, keď bolo čítanie povinné a museli sme písať vlastné recenzie do školských zošitov. Niekedy sme čítali len tie, ktoré sme si vzájomne opisovali od spolužiakov, nie z internetu, ako sa to niekde robí dnes. Asi doháňam zameškané...
Huslový virtuóz Alexander Shonert je absolventom Novosibírskej štátnej hudobnej akadémie M. I. Glinku. S mimoriadnym úspechom sa predstavil na tohtoročnom festivale židovskej kultúry v Šali.
O letoch na Mars bolo natočených niekoľko filmov. Sú o tom, ako Marťania útočia na Zem, ale sú aj o originálnych Marťanoch na Marse a o výpravách pozemšťanov na Mars. Teraz, keď tam už máme niekoľko automatických sond, je rad na ozajstnú expedíciu živej posádky. Zatiaľ aspoň v knihách a vo filmoch.
Danubiana Meulensteen Art Museum, ako sa oficiálne nazýva, je vo vrcholnom štádiu prestavby. Jej polohu na poloostrove pri čunovskej divokej vode netreba bližšie predstavovať. Je to miesto veľmi príťažlivé a príjemne obklopené vodou.
Môj najnovší zážitok z oblasti fantázie sa volá Slza. Môžem povedať, že mám rád sci-fi príbehy, také čo podnecujú fantáziu. Fantazijné knihy a príbehy sú trocha iná kategória, tá poskytuje neobmedzený rozlet fantázie autora a nie vždy musí ladiť s predstavivosťou čitateľa. V tom je (pre mňa) jej problém.
Adriana Macháčová už napísala 6 kníh a ja som prečítal iba jednu, práve tú najnovšiu v autorskej dvojici s Róbertom Dydom, o ktorej sa v poslednom čase dosť hovorí. Nie je to až tak šokujúce, lebo Adriana Macháčová píše hlavne romány pre ženy.
Po prečítaní knihy od Jodi Ellen Malpasovej: Tento muž, z vydavateľstva Ikar, by som doplnil jej názov podtitulom: a táto žena. Lebo nič v ľudskej spoločnosti sa nekoná mimo vzťahu muža a ženy, nikdy to nie je len o jednom póle.
Nejde ani tak o atentát, lebo to je také moderné slovo, ale o príbeh Ježiša na pozadí historických súvislostí tej doby. Spísala to autorská dvojica Bill O`Reilly a Martin Dugard. Zaujímavé je aj povolanie týchto dvoch pánov.
Tak nejako by sa stručne dal charakterizovať obsah stretnutia spisovateľa Jozefa Banáša so svojimi čitateľmi v knižnici Jána Johanidesa v Šali.
Rozprávková kniha Jozefa Pavloviča Pes Celebes a mačka Kamčatka je určená pre deti od 4 rokov, preto som sa na chvíľu pretransformoval do svojej dávno minulej podoby 5 ročného dieťaťa. Lebo až vtedy (už vtedy) som sa naučil čítať.
Čeremchu na mape nenájdete, aspoň nie tú, o ktorej tu bude reč. Od roku 1945, na základe dohody o vzájomnej výmene obyvateľstva z oblastí Beskýd medzi Poľskom a Sovietskym zväzom, presídlili pôvodných obyvateľov Lemkov.
