Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Príbeh, ktorý je základom knihy "London Road" od Samanthy Youngovej sa odohráva v Škótskom Edinburgu. To iste nie je až tak dôležité, lebo by sa mohol podobne stať v tomto storočí hocikde inde na svete a možno aj u nás. Je to totiž príbeh so všetkými znakmi súčasnej reality.
V našej rodine, aj medzi kolegami som bol vždy za vyhláseného fotografa amatéra. A to už nehovorím o blogovaní, správach a reportážach z našich ciest po svete. Tak to bolo, ale moderná technika všetko zmenila.
Hudba má veľa spoločného s jarným obdobím, lebo povzbudzuje emotívne vnímanie človeka. Aj jeseň a leto, či zima si vyžadujú hudobné precítenie, ale na jar, keď všetko ožíva, je hudba tou najlepšou spoločenskou terapiou.
V skutočnosti ide o Julinkinu pekáreň v rovnomennej knihe Táni Keleovej-Vasilkovej. Možno si poviete, aké neuveriteľné, že som sa dal do čítania, síce takéhoto slovenského "bestselleru", ale je to tak a nebanujem. Začínam mať taký pocit, že označenie istého druhu literatúry ako "ženské" romány trochu kríva, aspoň na jednu nohu.
Trnavský objektív je súťaž neprofesionálnych fotografov z okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec. Výstava súťažných prác 44. ročníka je v Západoslovenskom múzeu v Trnave a bude prístupná až do 18. mája. Súťaže sa zúčastnilo v kategórii čierno-biela fotografia a farebná fotografia celkom 51 autorov. 44. ročníka súťaže neprofesionálnych fotografov z okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec. - See more at: http://www.trnava.sk/sk/aktualita/vystava-trnavsky-objektiv-2014-v-zapadoslovenskom-muzeu#sthash.JA7CtGvU.dpuf
Ján Budaj a kolektív kedysi dávno vydali 64 stranovú knižku s názvom Bratislava/nahlas. Nemám nič podobné, čo by som mohol povedať nahlas, len tak potichu sa prechádzam mestom. Tentokrát ma inšpirovala divadelná hra Ani za milión.
Vo wikipédii sa píše, že je to názov úspešného seriálu. Zobrazuje život štyroch Newyorčaniek, ich ľúbostné zážitky, ich priateľstvo, konflikty a debaty na takmer všetky témy ľudských vzťahov. Na toto som si spomenul pri čítaní "rozlúčkovej" knihy Dady S. Brezovskej, s názvom "Rozlúčka s (ne)slobodou".
Zvolil som si do titulku citát z básne Svetloslava Veigla. Podujatie, ktorého sme sa zúčastnili v Královej pri Senci bolo usporiadané na počesť farára a básnika Svetloslava Veigla, ktorý v Kráľovskej farnosti pôsobil dlhé roky,
“Beznádejná” je názov knihy od Colleen Hooverovej. Pri čítaní tejto knihy som si uvedomil, že žiaden film neprekoná to, čo sa vnútorne premieta čitateľovi pri čítaní dobrej knihy. Je to najlacnejší nízko rozpočtový film pre jedného diváka.
Včera na mojich fotografiách kaštieľa v Oponiciach bolo v roku 2005 a dnes bolo len pred niekoľkými dňami. V Oponiciach možno vidieť minimálne dve zaujímavosti. Prvou je hrad a druhou je Apponyiovská knižnica v zrekonštruovanom kaštieli.
Tak ako je dobro protikladom zla, tak je protikladom dokonalosti chyba. Niekedy je to však trochu inak. Napríklad taká praveká muška v jantárovej kvapke celkom poteší. Na Silvestra sa u nás zvykneme zabávať aj veselými príhodami a čo môže byť zábavnejšie, ako keď sa iní pomýlia? Vybral som na dnes kôpku drobných chybičiek, ktoré sa objavili na mojom monitore. Niektoré sa po chvíli stratili, boli opravené, ale niektoré sú tam možno až dodnes, spolu s novými, ešte neobjavenými. Niektoré si rád pripomínam, ale tak to už býva, aj staré vtipy môžu vyvolať úsmev. Tak teda, dobrú zábavu, naštartujte sa veselo do Nového roku 2014!
Pekné a teplé jesenné počasie priam lákalo vyjsť si niekam na výlet. Jedna z októbrových ciest nás preto zaviedla k susedom na južnej hranici, do Ostrihomu a na hrad Visegrád v Maďarsku.
Motory lietadiel už dávno stíchli, aj letisko na Sliači sa uzatvorilo do svojich všedných dní. Ostali len spomienky na horúci letný deň a niekoľko fotografií. Veľa sa už o leteckých dňoch SIAF 2013 na Sliači popísalo. Možno si ich však niekto rád pripomenie, tak ako ja.
Leto už dávno skončilo, ale niekoľko nespracovaných letných námetov mi ostalo ležať v externom disku. Medzi zaujímavé akcie patrila aj návšteva Márie Terézie v Mojmírovciach. Bolo to 29. augusta, ale cisárovná neprišla do Mojmíroviec na oslavu SNP, prišla na zdvorilostnú návštevu panstva grófa Huňadyho.
Do Bratislavy chodievam rád, najradšej autom, no od istého času sa trochu snažíme o návrat k verejnej doprave. Už sme si to raz úspešne vyskúšali cestovaním do Žiliny. Bolo to výborné. Nedávno sme si to zopakovali na kratšej trase, len 60 km, zo Šale do Bratislavy. Vlak je skoro zadarmo a MHD ešte lacnejšia.
Kate Mossová patrí medzi moje obľúbené spisovateľky. Jej štýl písania príbehov je dobre čitateľný, vie čitateľa držať po celý čas v napätí. Všetky jej knižné príbehy sa odohrávajú v južnom Francúzsku, v oblasti Languedoc s centrom v Carcassone - a všetky sa mi podarilo prečítať.
Igor Boháč je fotograf vyjadrujúci sa cez svoje fotografie, ktoré rozprávajú. Informuje o svete, poukazuje na jeho stav, presviedča faktami i poetikou. Chodí a díva sa, pozoruje a necháva sa oslovovať podnetmi z okolia. Fotoaparát je jeho tretím okom.
Viedenský bravčový rezeň je najlepší vo Viedni. Najväčší mi však naservírovali pred pár rokmi v nemeckom Garmisch-Partenkirchene. Bol tak vyklepaný, že sa nezmestil na tanier a keď som ho zdvihol, bolo cezeň vidieť skoro až do Viedne (starý vtip, ale niekedy pasuje). Ale aby ste si nemysleli, že mám rád iba rezne, mám rád aj viedenskú roštenku a bryndzové halušky.
Žilina je pekné mesto. Leží tam hore na mape, ale aj v našich spomienkach. Na známe miesta sa vždy rád vraciam. Keď som bol naposledy v Žiline, mal som Škodu 100 a jazdili sme denne od hotela Polom, cez Mariánske námestie k Domu odborov. To je tam, kde dnes vypĺňa svoj životný priestor mohutný žilinský Aupark.
Áno, ide o "Neviditeľného strážcu" z rovnomennej knihy Dolores Redonovej. Jesenný čas je veľmi vhodný na čítanie kníh, napriek tomu, že mesiacom knihy je oficiálne marec. V lete sme zaneprázdnení letnými aktivitami a jeseň nás stíši. Kým sa dá, ešte dobiehame s neskorou letnou turistikou, ale večer prichádza skôr. Je to čas na dobrú knihu.
