Jozef Javurek
Piate evanjelium
Sú knihy, ktoré lákajú svojim názvom, anotáciou na záložke a sú aj také, ktoré svoj lákavý sľub vrchovate naplnia, ako táto.
Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ

Sú knihy, ktoré lákajú svojim názvom, anotáciou na záložke a sú aj také, ktoré svoj lákavý sľub vrchovate naplnia, ako táto.

Možno, že už mám najlepšie turistické roky za sebou, ale mám plno fotografických turistických spomienok na externých HD. S veľkým očakávaním som preto bral do rúk malú knihu s jednoduchým a výstižným názvom TATRY.

Prečítal som knihu, ktorá je písaná ako film a zdá sa, že napínavý film. Je to príbeh dospievajúcich detí v záhadnom labyrinte, v ktorom sa ocitli a nevedia ako.

Kniha Valkýry od Paula Coelha sa perfektne hodí do týchto dní, jeho putovanie cez Mohavskú púšť do nášho púštneho obdobia. Už si viem jeho cestu lepšie predstaviť.

Cesta autom po diaľnici nebýva veľmi zaujímavá, niekedy sa však nájdu nečakané historické, či architektonické zaujímavosti aj popri ceste. Cestou z Madridu do Segovie, ako spolujazdec, som sa zaujímal aj o prebiehajúce okolie.

Nečítam často historické knihy, ale Habsburgovci v dejinách od Karla Vocelka ma zaujala z viacerých príčin. Predovšetkým preto, že sa nás, našich predkov táto história bytostne dotýka.

Práve som dočítal knihu Davida Nichollsa s takým krátkym názvom MY. V titulku som si dovolil urobiť z neho množné číslo. Rodina totiž vždy znamená aspoň dvoch a ešte lepšie je, ak sú traja a viacerí, myslím na deti.

Madridské letisko bolo našim prvým cestovateľským cieľom na krátkej dovolenke. Hlavným lákadlom bolo Santiago de Compostela. Ak čakáte pešie putovanie, musím vás sklamať. Po prílete to začalo v požičovni áut na letisku...

Stano Radič, humorista a majster nenápadnej pointy stále ostáva v našich pamätiach. Ozýva sa vždy spolu s obrazom nedávnej doby prerodu a vývoja našej spoločnosti.

Rád chodím do prírody. Často tam čaká množstvo nových vecí a niekedy aj prekvapenia. Niečo o tom viem zo školy, ale zďaleka nie všetko a niekedy sa mi zdá, že viem málo. Prírodu, zvieratá, živočíchy a rastlinstvo možno obdivovať len tak, vnímať ich krásu, či zaujímavosť a nevšednosť, ale dá sa o tom dozvedieť aj trochu viac. Napríklad, mať so sebou vreckového sprievodcu prírodou.

Veľavravný názov knihy sľubuje niečo malé, ale opak je pravdou. Skutočná chobotnička (Hapalochlaena maculosa) je síce malá, ale patrí k najjedovatejším morským živočíchom. Ani mafiánsky príbeh Mira Hrubjaka s názvom Chobotnička sa na nič útlocitné nehrá.

Historické letecké modely sa v soboru 25. apríla zleteli do Šale. Pekne sa predviedli, aj si zalietali, veď ide o lietadlá a často aj veľmi pekné, najmä keď sa vznášajú vo vzduchu. Táto letecká modelárska história začína, alebo končí (zatiaľ) v roku 1951. Novšie plány modelov nie sú v historických kategóriách povolené.

Sú knihy, ktoré nie sú vymyslené, a napriek tomu sú skoro neuveriteľné. Niektoré otvárajú okno do (pre nás) neznámeho sveta a taká je aj kniha Waris Dirieovej, Safa. Jednoduchý názov, jednoduchý príbeh, jednoducho neuveriteľný.

Na prvý pohľad sa v záhradách začína rozvíjať nový život. Pri hlbšom zamyslení však zistíme, že nejde o nový život, ale o jeho kontinuitu. Žijeme vo svete, v ktorom nič nezačína ani nekončí, len pokračuje. A preto sa nám zdá, že aj náš vesmír je nekonečný.

Najradšej čítam knihy, ktoré majú svoju históriu. Do tej oblasti patrí aj cesta, akou sa kniha ku mne dostala. Dalo by sa povedať, že čas už ukázal svoje aj v prípade tejto novej knihy od Andrei Novosedlíkovej.

V edícii Zlatým písmom, zo slovenskej klasiky zatiaľ vyšlo 5 titulov. Jedným z nich je aj Hudba od Rudolfa Slobodu. Ku klasike sa zvyčajne pristupuje trocha inak ako k súčasnej tvorbe, preto som si túto knihu nechával ako čerešničku na torte vo svojom čítaní.

Nebol to obyčajný háj zelený, ale Zrkadlový háj v Petržalke, ktorá je tiež hlavným mestom Slovenska ako Bratislava. Kandráčovci si Bratislavu menovali hlavným mestom Východného Slovenska. Veď je v nej vysoké percento východniarov. To bolo počuť pri koncerte Kandráčovcov aj v hľadisku sály Kultúrneho domu Zrkadlový háj v Petržalke.

Nie som to ja, lebo vo vlaku málokedy čítam, radšej sledujem uháňajúcu krajinu za oknom. Iné je to, keď niekto cestuje denne tým istým vlakom o 6:27 do práce ako Ardlo Buret. Ardlo je zvláštny človek a rovnako zvláštne je aj jeho meno.

Tak, ako naznačuje názov, tak je vecná a jasná aj celá kniha S. J. Parisovej Zradca. Nie že by v nej bol dej priehľadný, práve naopak. O prekvapenia v nej nie je núdza. Konečne, veď je to detektívka, aj keď sa jej dej odohráva v roku 1585.

Znovu som si naštartoval čítanie kníh a prvou tohtoročnou lastovičkou bolo Dievča, ktoré si tu zanechal od Jojo Moyesovej. Nie je to dievčenský román, ale silný príbeh dotýkajúci sa 1. svetovej vojny, dnes akosi oslavne nazývanej Veľká vojna. Druhá časť príbehu sa odohráva v súčasnosti, teda v prostredí, kde ide hlavne o zisky a peniaze. Spoločným menovateľom oboch častí je Dievča.