Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Sú knihy, ktoré nie sú vymyslené, a napriek tomu sú skoro neuveriteľné. Niektoré otvárajú okno do (pre nás) neznámeho sveta a taká je aj kniha Waris Dirieovej, Safa. Jednoduchý názov, jednoduchý príbeh, jednoducho neuveriteľný.
Na prvý pohľad sa v záhradách začína rozvíjať nový život. Pri hlbšom zamyslení však zistíme, že nejde o nový život, ale o jeho kontinuitu. Žijeme vo svete, v ktorom nič nezačína ani nekončí, len pokračuje. A preto sa nám zdá, že aj náš vesmír je nekonečný.
Najradšej čítam knihy, ktoré majú svoju históriu. Do tej oblasti patrí aj cesta, akou sa kniha ku mne dostala. Dalo by sa povedať, že čas už ukázal svoje aj v prípade tejto novej knihy od Andrei Novosedlíkovej.
V edícii Zlatým písmom, zo slovenskej klasiky zatiaľ vyšlo 5 titulov. Jedným z nich je aj Hudba od Rudolfa Slobodu. Ku klasike sa zvyčajne pristupuje trocha inak ako k súčasnej tvorbe, preto som si túto knihu nechával ako čerešničku na torte vo svojom čítaní.
Nebol to obyčajný háj zelený, ale Zrkadlový háj v Petržalke, ktorá je tiež hlavným mestom Slovenska ako Bratislava. Kandráčovci si Bratislavu menovali hlavným mestom Východného Slovenska. Veď je v nej vysoké percento východniarov. To bolo počuť pri koncerte Kandráčovcov aj v hľadisku sály Kultúrneho domu Zrkadlový háj v Petržalke.
Nie som to ja, lebo vo vlaku málokedy čítam, radšej sledujem uháňajúcu krajinu za oknom. Iné je to, keď niekto cestuje denne tým istým vlakom o 6:27 do práce ako Ardlo Buret. Ardlo je zvláštny človek a rovnako zvláštne je aj jeho meno.
Tak, ako naznačuje názov, tak je vecná a jasná aj celá kniha S. J. Parisovej Zradca. Nie že by v nej bol dej priehľadný, práve naopak. O prekvapenia v nej nie je núdza. Konečne, veď je to detektívka, aj keď sa jej dej odohráva v roku 1585.
Znovu som si naštartoval čítanie kníh a prvou tohtoročnou lastovičkou bolo Dievča, ktoré si tu zanechal od Jojo Moyesovej. Nie je to dievčenský román, ale silný príbeh dotýkajúci sa 1. svetovej vojny, dnes akosi oslavne nazývanej Veľká vojna. Druhá časť príbehu sa odohráva v súčasnosti, teda v prostredí, kde ide hlavne o zisky a peniaze. Spoločným menovateľom oboch častí je Dievča.
Niekedy je na okolí ticho, inokedy človek nevie kam skôr vkročiť. V akčnom čase sa striedajú udalosti tak rýchlo, že neostáva čas na spomínanie. Aby som nezabudol na tie zaujímavé, alebo dôležité, mám na to svoje blogy.
Jednoducho Bratislava, ale aj Viedeň. Nevšedný názov Bratislava som si zvolil, lebo už tie obyčajné sa mi minuli ( :)). Aj tak je fajn, že prostredníctvom tohto mesta sa mnohí poznáme. Napríklad aj Milana Lasicu poznám cez Bratislavu.
Dočítali sme sa do Vianoc. Myslím na vás a pozdravujem tých, čo čítajú knihy, ale vlastne pozdravujem všetkých, lebo všetci čítame, len niekto odčítava častejšie z filmov a z monitora. Vianoce sú časom, keď sa znova presviedčame, že spravodlivosť existuje. Hlavne vo filmových rozprávkach.
Adriana Macháčová a Róbert Dyda nesklamali moje čitateľské očakávania. Vedeli to prví, keď som im na facebooku prezradil, že už ich čítam a sľuboval som, že budem k ich dielu pristupovať kriticky. Hneď tu na začiatku svojich dojmov sa musím ospravedlniť, lebo ten sľub som nesplnil.
Mesiac ako každý iný, ale má svoje vlastné, nezameniteľné charakteristiky. Nedá sa povedať, či je lepší, alebo krajší ako iné mesiace. Tak ako sa nedá povedať, že Bratislava je krajšia ako Viedeň, či naopak. Každé mesto má svoju tvár aj svoju dušu a práve to je to pekné a vzácne na živote miest, aj ľudí. November je pestrý, každým rokom trochu iný. Každý si všíma iné odtiene jeho farieb, každý ho vidí po svojom.
Fantastika v literatúre bola pre mňa donedávna celkom neznámou krajinou. Priznávam sa, nečítal som ani Harry Pottera a videl som o ňom len jeden film. Pri Pánovi prsteňov som zaspal po prvej polhodine. Asi som trocha väčší realista ako fantasta. Môj záujem obvykle končil pri vedeckej fantastike - sci-fi. Až kým som nedostal do ruky Čiernu schránku od Niny Protušovej.
V čase, keď ešte tvorba máp znamenala skoro umenie, tvorcovia máp sa chceli poistiť proti ich kopírovaniu, preto zakreslili do každej mapy nenápadné neexistujúce miesto (usadlosť), aby podľa toho spoznali svoj produkt a odhalili prípadného falzifikátora. Táto informácia pochádza z knihy Johna Greena Papierové mestá.
Ondreja Herca, autora knihy Dobre organizovaný netvor, som stretol na Smolenickom zámku. Nedávno tam bolo stretnutie slovenských spisovateľov a spisovateliek, ktorých bolo viac ako spisovateľov. To príjemné stretnutie zorganizovala spisovateľka Nata Sabová. O jej aktivitách sa dozviete viac na stránke Encyklopédia slovenských spisovateľov.
Doteraz som nečítal žiadnu knihu od tohto brazílskeho spisovateľa, čo bola moja výhoda pri čítaní Cudzoložstva. Výhoda v tom, že nemusím porovnávať s jeho inými knihami.
Môj knižný maratón pokračuje. Nikdy som nečítal toľko kníh ako teraz, ani v čase, keď bolo čítanie povinné a museli sme písať vlastné recenzie do školských zošitov. Niekedy sme čítali len tie, ktoré sme si vzájomne opisovali od spolužiakov, nie z internetu, ako sa to niekde robí dnes. Asi doháňam zameškané...
Huslový virtuóz Alexander Shonert je absolventom Novosibírskej štátnej hudobnej akadémie M. I. Glinku. S mimoriadnym úspechom sa predstavil na tohtoročnom festivale židovskej kultúry v Šali.
O letoch na Mars bolo natočených niekoľko filmov. Sú o tom, ako Marťania útočia na Zem, ale sú aj o originálnych Marťanoch na Marse a o výpravách pozemšťanov na Mars. Teraz, keď tam už máme niekoľko automatických sond, je rad na ozajstnú expedíciu živej posádky. Zatiaľ aspoň v knihách a vo filmoch.
