Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Je čas, aby som na chvíľu odložil fotoaparát a niečo slovné napísal. Žiadnu reflexiu na počasie, na ročné obdobie ani na politiku. Ak je to vôbec možné. Niečo z literatúry určite nezaškodí, kniha je predsa len, ešte stále, aj popri internete, to lákavé médium. Niekedy je knižný príbeh bližšie k čitateľovi, ako globálne problémy sveta.
Konečne je apríl, taký aký má správne byť. Že už je máj? To je jedno, aj tak je apríl najkrajším mesiacom, keď sa všetko čerstvo zozelenie. Teraz to prišlo veľmi rýchlo, takmer nebadane vkročila jar a je tu zrazu naplno. Aj keď podľa kalendára sa zdá, že to prišlo opozdene.
Trnavu si možno opakovať často a aj tak nezovšednie. Našim druhým veľkonočným výletom sa aj preto stala práve Trnava. Počasie sa ešte stále držalo dobrej nálady, len naša malá Dianka sa dožadovala väčšej pozornosti.
Každoročne sa na Veľkonočný pondelok vydávame na túru do prírody. Teraz sme trochu upravili charakter výletu, lebo počasie bolo zvláštne a bol s nami aj najmladší člen našej rodiny, štvormesačná pravnučka Diana. V horách by to s ňou bolo trochu zložitejšie, tak sme ako náhradu vybrali mesto Banská Štiavnica. Toto mesto má blízko k prírode, zvlášť keď je na Veľkú noc zasnežene krásne.
Bolo to obyčajné, skoro jarné prejdenie lesom, ktorý má aj vo svojom mene "les" - Vincov les. Snežienky začínali plne rozvíjať svoje nadzemné časti a stromy ešte netušili, že čoskoro budú pučať. Rybári pri jazere, dychtili po peknom úlovku, ako by čakali Vianoce. Pravda je, že marcový kapor chutí rovnako ako vianočný.
A tak je to správne, keď voľby vyhrá opozícia. Je dôležité, aby si tam hore nikto príliš nezvykol a nezpohodlnel. Na Malte sú v podstate dve hlavné rozhodujúce strany: Nacionalistická strana (Partit Nazzjonalista) a Labouristická strana (Partit Laburista). Doteraz, už dlhšie obdobie vládli "nacionalisti". V aktuálnych voľbách vyhrala "Partit Laburista".
Zdá sa mi, že záver zimy sa najhoršie znáša s pozitívnym farebným videním. Tiež som si spomenul na filmy s témou planéty opíc, v ktorých sa prelína éra reality s dávnou minulosťou a ďalekou budúcnosťou. Z toho už bolo iba na skok do ďalekej budúcnosti Bratislavy. Ako by asi o sto rokov vyzerali staré fotografie na papieri.
Opäť otváram svoj nepravidelný čitateľský denník. Teraz to bude o fiktívnej vine hviezd. Sú vinné za všetko, alebo absolútne nezúčastnené? Podtitul knihy je: "Najlepšia kniha roka 2012", podľa časopisu Time.
Takéto nápisy sa niekedy vyskytujú (vyskytovali) na bránach dedinských dvorov. V dnešnej dobe sa už používajú aj rôzne piktogramy, či vtipné nápisy. Napríklad o tom, že strážny pes je rýchlejší, alebo oznam, že "tu strážim ja", teda pes. Fantázia je voľná. Pravdu povediac, naposledy som sa stretol so zlým psom keď som mal 6 rokov a ani v tom prípade nie som istý, či som ja nebol horší ako susedov pes.
Česká ľidová písnička: Z Kutné Hory koudelníkův syn ma zaujala, keď som si pod vplyvom českých prezidentských volieb spomenul na dovolenku v Čechách. Kutná Hora je v mojom archíve najbližšie ku Prahe, tak som sa tam virtuálne zastavil.
Máte šťastie, ak ste na Silvestra nechceli zaparkovať pri nemocnici pod Zoborom v Nitre. Už okolo jedenástej bolo všetko plné, aj krajnica cesty až po najbližšiu križovatku. Okrem nádherného slnečného dňa sa tam, na najkrajšom vrchole Nitry konalo niečo zaujímavé.
Napínavé čítanie je vhodné na každý čas, tak som bol rád, že som túto knihu dostal do rúk práve pred Vianocami, kedy sa nájdu chvíle na čítanie. Bolo to spestrením toho čakania na Ježiška, keď sa všeličo vypeká a celý byt vonia zákuskami. Tematika knihy vôbec nie je vianočná, aj keď sa dotýka rodinných vzťahov.
Moje fotografie z predvianočnej Trnavy sú zároveň mojim posledným predvianočným článkom na blogu. Viac by sa do zajtra ani nedalo stihnúť. Okrem toho je tiež jasné, že zajtra na Štedrý deň a zvlášť na štedrú večeru asi nikto nebude loziť po blogoch. Tak možno môj článok ujde všeobecnej pozornosti, čo nebude žiadna škoda. Všetkým želám dobrý Štedrý deň.
Kde bolo, no bolo to za siedmymi horami v ďalekom mori kde žijú baltické slede. Ryba je symbol Vianoc a aj keď ešte nie sú tu, dostal som chuť dravca na originálne kyslé baltické slede a rovnako originálne slanečky. Nezvyknem tu písať o tom, čo bolo na večeru, ale dnes mi to nedá...
Všetko má svoj začiatok i koniec, tak ako abeceda. Niektoré obce sa nachádzajú v prvej polovici abecedy, iné tvoria jej dôstojný koniec. Pre veľký úspech (smajlík) pokračujem v netradičnom predstavovaní obcí z môjho archívu v poradí podľa konca abecedy.
Občas mávam v hlave, kopu nápadov na písanie, ale nie všetky sa dostanú von. Tak ma raz napadla, doslova ma prepadla myšlienka o tom, ako to vlastne chodí tam, kde sa rodia myšlienky a ako sa dostávajú na svet, teda na monitor alebo do vzduchu.
Kedysi bolo zvykom písať zoznam účinkujúcich hercov vo filme podľa abecedy, aby sa ani náhodou nikto z nich neurazil. Tak mi napadlo (aj ma napadlo), z nedostatku lepších aktuálnych možností, opäť siahnuť do archívu - v abecednom poradí...
Jeseň je na blogu ako povinná jazda. Podobne je na tom aj jar a vlastne každé ročné obdobie. Neustálym opakovaním by nám to malo zovšednieť, ale stále vítame tie zmeny počasia a nálady prírody. Tak veľmi sa nám to podobá. Na jeseň nás najviac lákajú farby.
Po čiernobielom svete minulosti sa mi žiada trochu farieb. Na upokojenie je najlepšia zelená, tak som sa na ňu zameral. Nie len ja, ale aj stavitelia mosta Slobody alias Chucka Norrisa. Našťastie, ostala z toho len číra sloboda. Zelený most je dobrý na upokojenie vášní, len neviem či nevyvolá u slabších pováh podobný pocit ako kolísanie lode pri plavbe oceánom.
Trochu nadnesený názov článku by som upresnil v tom, že nejde o celý svet, ale iba o bývalú Československú republiku a história je myslená len na jednu (moju) generáciu. Z môjho osobného pohľadu je to veľký kus histórie, ale z pohľadu sveta je to len taká malá, sotva viditeľná omrvinka.
