Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Zlínska ZOO má vo svojom názve aj podtitul ZOO kontinetov, lebo jej zvláštnosťou je rozdelenie areálu podľa jednotlivých kontinentov. Celkom tam žije 1163 zvierat, 211 druhov. Dokonca tam majú aj špeciálny skleník, v ktorom je vytvorené prostredie tropického pralesa.
Kedysi sa hovorilo, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami (dnes je jej bežnou súčasťou). Toto úslovie som si prispôsobil tak, že spracovanie fotografií z dovolenky považujem za pokračovanie dovolenky inými prostriedkami. Tak som sa práve poprechádzal kúpeľným mestečkom Luhačovice.
Bola to obyčajná rodinná dovolenka, pripravená s precíznosťou, akú umožňujú mapy Google a navigácia podľa GPS. Všetky naše dovolenkové ciele (až na pár výnimiek) boli pre nás nové, doteraz nepoznané, ale tak to často pri poznávacích cestách býva. Prvou fázou bola príprava trasy k hlavným bodom. Potom nasledovalo "technické" doladenie a doplnenie o ďalšie zastávky a miesta pre ubytovanie na trase.
V Albi sa oplatí stráviť viac času ako jedno odpoludnie. Tak to hlása turistický sprievodca, ale takých miest je na juhu Francúzska a nielen tam, veľa. Aby som nadviazal na naše predchádzajúce cestovanie pripomínam, že sme do Albi prišli z Rocamadouru. Po cestách, ktoré majú ďaleko od majestátnosti diaľnic, zato však vedú krásnou horskou krajinou, kde sa dá vnímať aj príroda, nielen čiary na ceste.
Pri spoznávaní južného Francúzska sme nemohli vynechať skalné mesto Rocamadour. Je to staré pútnické miesto pomenované podľa pustovníka Zacheusa ako milovníka skál (ROC amator), ktorý tam kedysi v skalách žil. Podľa legendy to bol súčasník Ježiša a manžel Veroniky, ktorá podala šatku Ježišovi pri jeho ceste na Golgotu.
Na spiatočnej ceste z Andorry do Carcassonne sme sa zastavili pri katarskom hrade Montségur. Stíhali sme to len tak tak, ale stihli sme ešte zaplatiť vstupné na hradby a v potu tváre i chrbta sa vyštverať na hrad. Montségur sme museli vidieť, lebo je to miesto, kde sa odohrala posledná víťazná bitka križiackych vojsk proti Katarom.
Andorra la Vella je hlavné mesto kniežatstva Andorra, ktoré so svojimi 468 km2 patrí k 50 najmenším štátom sveta. Je najvyššie položeným hlavným mestom v Európe. Leží vysoko v Pyrenejach na hraniciach medzi Francúzskom a Španielskom vo výške 1023 m nad hladinou mora. Kniežatstvo žije z turizmu, ale vyrába sa tam aj nábytok a destiláty.
Mesto Toulouse bolo pre nás len krátkou zastávkou na našom cestovaní. Obchádzali sme ho po diaľnici trikrát. Na ceste do Lúrd a ešte potom, keď sme sa náhlili do nádherného skalného mestečka Rocamadur. Do Toulouse sme vošli pri návrate z Lúrd, aby sme si vydýchli po dlhej jazde a mohli sa pozrieť aspoň na centrum mesta.
V nedeľu skoro ráno sme sa vybrali z Carcassonne do Lúrd. Pred nami bola cesta dlhá 260 km. Aby sme sa dostali do cieľa čím skôr, využili sme diaľničné spojenie cez Tulouse. Tou istou cestou sme sa k večeru vracali aj späť. Zväčša sme však volili rôzne trasy, aby sme trochu spoznali aj francúzsky vidiek a vidiecke i horské cesty.
V záhrade sú blízke stretnutia na dennom poriadku. Z diaľky vidíme všetko a máme prehľad, ale zblízka vstupujeme aj do drobno-sveta fantázie. Tým nemyslím len pozorovanie vošiek, či molíc ako obžierajú listy. Občas sa mihne aj jašterička, aby na chvíľu ustrnula na vyhriatom kúsku zeme. Tentokrát som si však viac všímal kvety, plody a pár živých súčasníkov tejto sezóny.
Po odchode zo "španielskeho" hradu "Chateau de Salses" vo Francúzsku sme obišli Narbonne po diaľnici, ktorá je následníkom rímskej cesty "Via Domitia" a "Via Aquitania" z roku 118 pred n.l. Narbonne bolo vtedy hlavným mestom rímskej provincie "Gallia Narbonensis". Našim cieľom však nebola nádherná gotická katedrála sv. Justa v Narbonne, ale stredoveká pevnosť a mesto Carcassonne.
Nedávno, pri ceste do Martina, sme si v Banskej Bystrici zvolili dlhšiu, ale zato krajšiu trasu cez Harmanec. Aj preto, že sme tadiaľ už dávno nešli a lákala nás Harmanecká jaskyňa. Toto bola skvelá príležitosť na jej návštevu. Parkovisko v Hornom Harmanci je dobre vybavené, s príjemnou reštauráciou Čierna ovca. Neviem prečo je čierna, hádam preto aby sa odlišovala od tých všedne bielych.
Leto je, aj keď to chvíľami tak nevyzerá a predvčerom mi v noci teplomer ukazoval len 10,5° C. To je trochu málo na južnú rovinu v a tento spôsob leta. Ono však musí prísť. Terajšie dažde prospievajú aspoň záhrade. Aj dažde sú predsa v lete normálne. To "horúco" sa trochu opozdilo, ale určite príde. Zatiaľ je príroda svieža aj v Arboréte SAV v Mlyňanoch. Preto som si dovolil prerušiť zápisky z našej francúzskej cesty domácou prírodou...
Naša cesta zo Španielska do Francúzska pokračovala z Figueres cez Narbone do Carcassonne s jedinou zastávkou v pevnosti "Chateau de Salses". Pôvodne to bol španielsky hrad, dnes patrí do oblasti Plateau de Rousillon, ktorá je súčasťou Francúzska od roku 1659.
Z Girone do Carcassonne sme odchádzali skoro ráno. Hneď po raňajkách sme sa vydali na sever. Vedeli sme, že pri všetkých našich denných cieľoch je dôležité ráno skoro vstať. Naše ciele sa totiž nachádzali vo vzdialenosti 160 - 260 km. Pri tomto presune do Francúzska sme prekonali 220 km a mali sme naplánované dve zastavenia na trase.
Do Montserratu sme odchádzali z Barcelony okolo šiestej hodiny odpoludnia. Vďaka fungujúcej navigácii GPS a presnému označeniu nášho cieľa sme bez problémov našli cestu do Monastir de Montserrat. Kláštor je vzdialený z Barcelony len asi 50 km. Jeden deň na dva takéto ciele je dosť málo, ale taký sme mali nabitý itinerár. Na Montserrat nám ostával prakticky len podvečer. Aj tak sme dúfali, že prídeme včas, aby sme stihli poslednú lanovku z údolia do kláštora.
K ceste do Španielska a Francúzska nás inšpirovali príbehy z kníh Kate Mossovej o Kataroch. Preto sme si naplánovali poznávacie cesty týmto krajom. Najprv letecky z Bratislavy do Girony, potom autom na skok do Barcelony a ku kláštoru Montserrat. Ďalšie dni sme sa presunuli do južného Francúzska. Vymenovanie všetkých miest, ktoré sme navštívili by zabralo niekoľko riadkov, tak ich radšej uvediem postupne v samostatných článkoch s fotografiami.
Fotografia môže mať mnoho účelov. Jedným z nich je aj funkcia zvláštneho pamäťového média. Je to jeden z dôvodov, pre ktorý sa rád vraciam k starším fotografiám. Je dobré, ak sa dá fotografia spojiť krátkym, najlepšie vtipným komentárom. Ideálne je, ak mi ten komentár napadne už pri fotení.
V tomto ročnom období mám veľké šťastie na ženy. Na ženy v literatúre. Najprv som sa trikrát začítal do Kate Mossovej z Carcassonne, a to v Zimných duchoch, v Labyrinte a nakoniec v Hrobke. Teraz ma zaujal Kacír od S. J. Parrisovej (vlastným menom Stephanie Merritt). Neviem posúdiť čím to je, no zdá sa mi, že v súčasnej literatúre napätia sa úspešne začínajú presadzovať ženy (možno len u mňa).
Inšpiroval ma článok Helenky Smihulovej o ceste z Liptova na Oravu. Tou cestou sme chodili niekoľkokrát počas dovolenky. Najkrajšie to bolo v roku 2004, keď sme v Západných Tatrách strávili celý týždeň, s východiskom v Zuberci. Takže toto je len malý návrat, lebo na Orave je a bolo dobre...
