Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Nedávno som kdesi čítal, že aj trať z Handlovej do Hornej Štubne sa má zrušiť. V mojich očiach tým postúpila táto trať v atraktivite na vyšší stupienok. Rozhodli sme sa preto, že kým je čas, musíme sa tam pozrieť. Aspoň takto turisticky podporiť ľudí, ktorí toto spojenie potrebujú pre svoj každodenný život.
Vodné dielo Selice je malým krôčikom na ceste ku splavneniu Váhu. O splavnení Váhu sa uvažovalo už v 30. rokoch minulého storočia. Vážske stupne sa začali stavať vodným stupňom Ladce v roku 1936. Neskôr v 50. rokoch rástli priehrady na Váhu ako huby po daždi, až do roku 1963. Slúžia však hlavne na výrobu elektriny.
Pôvodne som chcel použiť titulok: Jurský park, ale v zime sa do parku nechodí, nebolo by to v tomto čase vtipné. Aj tak sme mali namierené na zrúcaninu hradu Biely Kameň nad Neštichom. Neštich je časť mesta Svätý Jur, ležiac
V blízkosti Nových Zámkov, na rovine ako zrkadlo sú na rieke Nitra vodopády. Znie to neuveriteľne a práve preto som to chcel vidieť na vlastné oči. Vodopády (kaskády) na severovýchodnom okraji mesta sú súčasťou chránenej prírodnej oblasti Zúgov na rieke Nitra.
Zažiadalo sa nám objaviť koniec sveta, tak sme sa vybrali, hoc je zima, do najjužnejšej časti Dunajských luhov. Orientačným bodom bolo Gabčíkovo, presnejšie povedané, plavebné komory vodného diela a elektráreň. Odtiaľ je to už iba kúsok do originálnej prírody.
Už je po ňom, skončil Silvestrovskou polnocou. Za nami sú aj traja králi, dni sú zo dňa na deň dlhšie, slnko zapadá o 16:15. Premeškal som čas na bilanciu v závere roka, tak to skúsim teraz dobehnúť. Neobvykle veľa, až 48 obrazov z roku 2010 som vybral na ilustráciu môjho minulého roku.
Ľubochňa je známa tým, že je tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav s celoslovenskou pôsobnosťou. Je to nádherné miesto, mestečko v ústí najdlhšej doliny na Slovensku. Jedného dňa som mal príležitosť pozrieť si kúsok tohto miesta. Bolo pod mrakom, ale aj slnečno...
Po Vianociach som si povedal, že už rok skončil a plynule prechádza do nového. Žiaden zlom o polnoci na Silvestra nenastane. Trochu som sa mýlil. Naši susedia si prvýkrát postavili "Bajkonur" len 10 m od domu, teda rachot to bol riadny a z prvej ruky. Trvalo to najmenej 20 minút. čo rakety lietali za oknom a šrapnely dopadali celý čas na obloženie domu, na strechu a okenné parapety ako meteorický dážď.
Tohtoročné leto už definitívne preskočila jeseň a nastupuje zima. To je čas, kedy dobre padne spomienka na horúci letný deň. Je to takmer nepredstaviteľné po nedávnych hlbokých mrazoch.
Pred niekoľkými týždňami som sa dostal prvýkrát do River Parku, teda ešte aj do PKO. Bol nádherný slnečný deň, mal iba jednu chybu, nechal som doma fotoaparát, netušiac, čo ma tam čaká. Preto som využil najbližšiu príležitosť vrátiť sa tam s fotoaparátom, ale všetko už bolo inak... Slnko nad PKO zašlo za jeho obzory, dolu sa spustili mraky v podobe hustej hmly.
Občianske združenie "Pro organo" usporiadalo benefičný organový koncert v kostole sv. Alžbety na námestí SNP vo Zvolene. To bol aj náš hlavný víkendový cieľ. Po sobote plnej príjemných dojmov z Pustého hradu, sme mali na záver nedele nevšedný hudobný zážitok. Na koncerte zazneli diela Róberta Schumanna, Franza Liszta a Maxa Regera v podaní Mgr. Ľuboša Ihringa.
Minulý víkend sme sa rozhodli stráviť vo Zvolene. Ukázalo sa, že to bolo správne a veľmi píjemné rozhodnutie. Užili sme si turistiky i kvalitnej hudby. Nevynechali sme Zvolenský zámok, ani starý Pustý hrad.
Na ruinu hradu Pajštún som prvýkrát vystúpil so skupinou spolužiakov, vo veku 15 rokov. Bol to môj prvý turistický výstup na hrad. Je to tak dávno, že nebyť dobovej fotografie z roku 1958, už by som si z toho veľa nepamätal. Bol najvyšší čas, znovu vyjsť na môj prvý hrad.
Najlepší guláš sa varí v kotlíku pod vysokými stromami na brehu rieky. Napríklad na pláži pri Váhu v Šali. Guláš, ktorý tu ponúkam, je niečo podobné ako dejiny v dokumentárnom filme Petra Kerekesa "Ako sa varia dejiny". Navarili ho pred dvomi rokmi a tak vstúpil do dejín...
Sú miesta, na ktoré sa rád po čase vraciam. Ten čas je rôzny. Na opakovaný rybník v Bábe som čakal dva a pol roka. Nič sa tam nezmenilo, iba sa zmenila jar na jeseň
Neodolal som pokušeniu byť medzi prvými na predpremiére filmu "Sociálna sieť" (The Social network). Tak som sa 21. októbra dostal do neobvykle tmavej sály č. 5 v Polus City Center - Palace Cinemas v Bratislave. Chápem, že energiou treba šetriť, no bolo trochu deprimujúce nevidieť ľudí okolo seba pred začatím predstavenia.
Jeseň je zlatým klincom záhradkára. Záhrada je kúskom prírody a života, ktorý tam plynie aj za oponou nášho zvyčajného záujmu. Jeseň prináša úrodu, ale aj prácu. Pri práci padne dobre chvíľa oddychu s fotoaparátom v ruke, pri hľadaní zákulisných dejov...
V poslednom čase sa v Televíznych novinách často spomína Hajná Nová Ves. Nie príliš pozitívne. Spomenul som si že sme tam boli pred rokom a pol, keď sme sa vracali z Radošiny.
Alebo inak aj "little bit a Street Photo"... Motívy bez slov: za hradbami, grafiti, perspektíva, tiene minulosti, rifle, ulička, virtuálna imaginácia, oceľový vták, extraterestriani (zelení), obchod s bielym mäsom a mliekom, rojnica, SMS, underground a street stairs pilsner...
Keď sa hrá mačka s myšou, je to zábavné pre mačku, ale z druhej strany to môže vypadať inak...
