Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Pred niekoľkými dňami prebehla v Bratislave súťaž 24:BA. I ja som chcel skúsiť šťastie, ale človek mieni a žena mení, tak to chodí na svete a tak som namiesto dvadsaťštvorky sadil paradajky a iné zeleninky. Bratislava je stále krásna, tak som využil prvú príležitosť a namiesto 24 hodín som v nej strávil iba 4.
Je jar a namiesto bratislackej dvadsaťštvorky som dnes sadil kaleráb, kapustu paradajky a inú zeleninu. Patrí to k jarným všednostiam, podobne ako krátke vychádzky do blízkeho okolia. Fotograficky sa pri nich dá vytiahnuť niečo z atmosféry krajiny, či detailu. A o tom je tento výber.
Zvykli sme si na Veľkú noc absolvovať nejakú turistickú trasu či výlet, lebo je to čas prebúdzania sa prírody. Vtedy je najkrajšia a preto je apríl najkrajším mesiacom... V tomto roku som sa inšpiroval na blogu Antona Kaisera skalnatým vrchom Benát. Mali sme vo výbere Sitno a Štiavnické vrchy, ale vyhral to pre nás neznámy Benát.
K textu tohoto článku ma inšpirovali pochybnosti vyslovené v článku Martina Pilníka Geotagy a ultrazoomový fotoaparát. Nemám síce taký moderný aparát, ale je to zaujímavá téma, lebo geotaging sa dá využiť aj pri usporiadaní archívu fotografií. Moj archív je zatiaľ organizovaný len na základe dátumu a názvu lokality, ale čo nie je, to ešte môže byť.
Rovina je rovnako pekná a zaujímavá ako hory, ale má oproti horám jednu veľkú výhodu, aspoň zatiaľ sa tu neprechádzajú medvede. Dokonca ani v zime tie ľadové. Na rovine človek dovidí ďaleko a to skresľuje odhad vzdialeností. Pri fotogafovaní na rovine je dobré mať makro objektív alebo dosť dlhý teleobjektív.
Použil som cirkusový titulok, lebo príroda sa práve teraz rozvíja veľmi rýchlo a čo ste videli dnes, zajtra už bude iné. Rado Baláž pozýva turistov do boja za čistejší Zobor, tak som chcel ukázať, ako vyzerala Zoborská lesostep pred týždňom. Nezbierali sme odpadky, ale ani nerozhadzovali...
Každý rok o takomto čase začína jarná akcia vodných vtákov. My ich chodievame sledovať najčastejšie do Žitavského luhu na Gedrianske lúky, alebo k vodnej nádrži vo Vrábľoch. V minulom roku som zaznamenal vtáči letecký deň už 7. marca. Veľký rozsah zatopených lúk vtedy prilákal nebývalé množstvo vtáctva.
Nechcel som o tomto písať ako o dovolenke v Bratislave, lebo to bola skôr pracovná záležitosť. Aj tak nám ostal čas na prechádzky mestom a kúsok kultúry. Mojou zásadou je, chodiť všade s fotoaparátom. Len raz som túto zásadu porušil a tak som prišiel o svoje najzaujímavejšie zábery. Možno to preháňam. Aj teraz to bude len pestrá zmes starej i novej Bratislavy, skôr detaily ako celky, ktoré približne mapujú náš pohyb mestom.
Citadela je pevnosť vo Victórii, v hlavnom meste Goza. Gozo je súčasťou Maltskej republiky, jej druhý najväčší ostrov. Všade naokolo je Stredozemné more. Najbližšie na severe je Sicília (100 km), na západe ostrov Lampedusa (približne 200 km), ktorý je obliehaný utečencami z Afriky, podobne ako Malta. Z Tunisu je to asi 350 km a z Lýbie približne 400 km. V týchto dňoch je na Malte dosť rušno. V čase našej poslednej návštevy v roku 2008 bol na Malte takmer rajský pokoj.
V Turčianskych Tepliciach sa v roku 1895 narodil významný slovenský maliar, grafik, ilustrátor a výtvarný pedagóg Mikuláš Galanda. Svoje diela vytvoril medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Rodný dom Mikuláša Galandu bol v roku 1979 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Galéria v tomto dome bola zriadená v roku 2002. Pri návšteve Turčianskych Teplíc je prirodzené navštíviť aj tamojšiu Galériu Mikuláša Galandu.
Zatiaľ je to len v náznakoch, ako keď sa usádza orchester a hráči začínajú ladiť svoje nástroje. Dirigent je ešte mimo, kdesi v zákulisí. Koncert však už určite nie je ďaleko. Svedčí o tom aj fakt, že som doma zasial paprikové semienka. Len som ich musel s črepníkom posadiť na radiátor, aby sa ohriali na zárodočnú teplotu 32°C. Do týždňa budú vonku.
Turčianske Teplice patria medzi najstaršie kúpelné mestá na Slovensku. Prvá písomná zmienka o tamojších teplých prameňoch pochádza z roku 1281 z čias kráľa Ladislava IV. Moje prvé rodinné fotografie z Turčianskych Teplíc pochádzajú z roku 1969, najnovšie majú dátum z prvej polovice februára tohto roku.
Nedávno som kdesi čítal, že aj trať z Handlovej do Hornej Štubne sa má zrušiť. V mojich očiach tým postúpila táto trať v atraktivite na vyšší stupienok. Rozhodli sme sa preto, že kým je čas, musíme sa tam pozrieť. Aspoň takto turisticky podporiť ľudí, ktorí toto spojenie potrebujú pre svoj každodenný život.
Vodné dielo Selice je malým krôčikom na ceste ku splavneniu Váhu. O splavnení Váhu sa uvažovalo už v 30. rokoch minulého storočia. Vážske stupne sa začali stavať vodným stupňom Ladce v roku 1936. Neskôr v 50. rokoch rástli priehrady na Váhu ako huby po daždi, až do roku 1963. Slúžia však hlavne na výrobu elektriny.
Pôvodne som chcel použiť titulok: Jurský park, ale v zime sa do parku nechodí, nebolo by to v tomto čase vtipné. Aj tak sme mali namierené na zrúcaninu hradu Biely Kameň nad Neštichom. Neštich je časť mesta Svätý Jur, ležiac
V blízkosti Nových Zámkov, na rovine ako zrkadlo sú na rieke Nitra vodopády. Znie to neuveriteľne a práve preto som to chcel vidieť na vlastné oči. Vodopády (kaskády) na severovýchodnom okraji mesta sú súčasťou chránenej prírodnej oblasti Zúgov na rieke Nitra.
Zažiadalo sa nám objaviť koniec sveta, tak sme sa vybrali, hoc je zima, do najjužnejšej časti Dunajských luhov. Orientačným bodom bolo Gabčíkovo, presnejšie povedané, plavebné komory vodného diela a elektráreň. Odtiaľ je to už iba kúsok do originálnej prírody.
Už je po ňom, skončil Silvestrovskou polnocou. Za nami sú aj traja králi, dni sú zo dňa na deň dlhšie, slnko zapadá o 16:15. Premeškal som čas na bilanciu v závere roka, tak to skúsim teraz dobehnúť. Neobvykle veľa, až 48 obrazov z roku 2010 som vybral na ilustráciu môjho minulého roku.
Ľubochňa je známa tým, že je tu Národný endokrinologický a diabetologický ústav s celoslovenskou pôsobnosťou. Je to nádherné miesto, mestečko v ústí najdlhšej doliny na Slovensku. Jedného dňa som mal príležitosť pozrieť si kúsok tohto miesta. Bolo pod mrakom, ale aj slnečno...
Po Vianociach som si povedal, že už rok skončil a plynule prechádza do nového. Žiaden zlom o polnoci na Silvestra nenastane. Trochu som sa mýlil. Naši susedia si prvýkrát postavili "Bajkonur" len 10 m od domu, teda rachot to bol riadny a z prvej ruky. Trvalo to najmenej 20 minút. čo rakety lietali za oknom a šrapnely dopadali celý čas na obloženie domu, na strechu a okenné parapety ako meteorický dážď.
