Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
V Norinbergu sa v roku 1945 konal známy Norimberský proces s vojnovými zločincami. Jedna z mála budov, ktoré sa tam zachovali, bola práve budova Justičného paláca. Tá budova existuje dodnes, ale až k nej sme sa pri návšteve Norimbergu nedostali. Toto historické mesto na nás zapôsobilo príjemnými dojmami. Je to už niekoľko rokov čo sme tam boli, ale dojmy sa ľahko dajú oživiť fotografiami.
Pokračujem vo svojom virtuálnom cestovaní po okolitých krajinách. Problémové je pre mňa Poľsko a Ukrajina. Odtiaľ nemám žiadne aktuálne fotografie. Mal by som to v tomto roku napraviť. Zapisujem si to do cestovateľského zápisníka. Dnešné heslo dňa je v češtine: "Zač je toho Loket?".
Cieľom našej cesty bola tentokrát cudzina. Z Komárna stačí prejsť iba cez most a ste v Maďarskom Komárome. Na prvý pohľad sa tým nič nezmenilo, aj Dunaj je ten istý, len tečie z druhej strany a predsa je to iný svet. Podobný pocit mám vždy pri návšteve cudzích krajín.
Nový rok by sa mal začínať doma. Najlepšie by sa začínalo zasneženými Tatrami, alebo Malou Fatrou, či Slovenským rajom. Patrím k tým, čo sa viac prietelia s letom, ako so zimou. Preto mi neostáva nič iné, len sa na chvíľu vrátiť do leta. Bol máj a všetko sa už zelenalo. Aj skaly na hornej Kalamárke nad Detvou boli zelené.
V závere roka, alebo na jeho začiatku sa zvyčajne bilancuje. Aký bol tento môj minulý 2011? Konečné číslo počtu článkov na mojom blogu je 53. V priemere to vychádza na týždennú periodicitu, ale nebolo to rovnomerne rozložené, nebol som každý mesiac rovnako aktívny.
Šperky sú ozdobné cenné predmety z drahých kovov alebo kameňov, klenoty, skvosty aj bižutéria. Takto sú definované šperky v našom slovníku. Niektoré sú vzácne a cenné aj preto, že sú vytvorené prácou vlastných rúk. Nemusia obsahovať drahé kovy, ani kamene, ale potešia. Z takýchto šperkov je zložená Vianočná výstava ručne vyrábaných šperkov v MsKS Šaľa.
Vonku je typický december, dosť neurčitý čas - hmlisto a občasný dážď, či sneh a možno sa pridá aj poľadovica. Je to čas, ktorý nie je veľmi vhodný na cestovanie. Najlepšie je sedieť doma v teple a využiť len blízke okolie na krátku, ale intenzívnu kondičnú chôdzu. Aj príťažlivých fotografických námetov je menej. Napriek tomu občas cestujem, no nie prstom na mape, ale ukazovátkom myši vo svojom fotoarchíve.
Tohtoročná jeseň ma prekvapila tým, že prišla nebadane. Dlho nebolo jasné, či už je, alebo ešte nie. Potom zrazu bola, ale ako keby preskočila to obdobie prefarbovania listov. Zrazu sú dolu a ja nemám zachytenú jej jesennú paletu.
Neďaleko od českých hraníc je polmiliónové mesto Drážďany. Pre mňa sú Drážďany zaujímavé tým, že raz som tam už bol, niekedy v 80-tich rokoch minulého storočia. Z Českého Švajčiarska je to na skok, tak preto sme toto mesto nemohli vynechať zo svojich plánov pri tohtoročnej dovolenke. Bolo to v lete, ale dojmy sú stále živé.
Humanita je ľudskosť. Humánne je to, čo je ľudské, nenásilné, bezbolestné. Napriek tomu, že sa dotýka ľudí, môže a mala by sa prejavovať aj vo vzťahu k zvieratám a k prírode. Detská farma Humanita v Kráľovej nad Váhom bola zriadená v roku 1995 za účelom rozvoja sociálnych služieb, zachovania prírodných, duchovných a kultúrnych hodnôt, na ochranu a podporu zdravia a vzdelávania.
Tweety sa zvyčajne posielajú na Twitter a majú maximálne 140 znakov. Je to také krátke čviriknutie o aktualitách. Skúsim si "twítnuť" aj tu, ale bude to trochu dlhšie. Ak by som "tweet" tansformoval na fotografie, tak by to bolo maximálne 140 záberov... To je veľa, to by nešlo.
Každý vstup na územie Bratislavy mi prináša niečo nové. Niekedy aj nové, prekvapivé uhly pohľadov, stačí len chodiť s otvorenými očami. Len netreba myslieť na žabomyšie vojny, či sú lepší originálni Bratislaváci, alebo tí, čo z nej spravili veľkomesto. Ja to mesto mám rád, lebo sa spája s malinkým kúskom mojej mladosti a s veľkou nádejou budúcnosti.
Vždy keď sa blížime k Dolným Orešanom, spustí sa mi v hlave pieseň o "Orešanském kostelíčku". Horšie je, že pri ceste do Horných Orešian ma žiadna pieseň nenapadá. Hádam by to mohla byť nejaká nová, čo ešte neexistuje, hoci aj o Orešanském kláštore. Dnes teda ideme do Horných Orešian bez pesničky.
Letná sezóna pomaly končí, je čas opäť zaspomínať si na letné cesty. Náhodu som našiel na svojom facebooku odkaz na zaujímavé video so šansonierkou Zaz a to ma priviedlo späť do príjemného prostredia Saint Remy de Provence. Práve tam sme počas obeda zažili inú šansonierku.
Cieľom našej cesty na východ bol Prešov, ale všímali sme si aj veci okolo cesty. Hneď na začiatku musím spresniť, že nešlo o putovanie v zmysle náboženskom, ale len o cestovanie spôsobom turistickým. Najväčšiu časť našej cesty sme absolvovali v aute, ale dostali trochu zabrať aj nohy.
Veru tak to je. Záleží len na tom, kam sa vyberiete. Zaujali ma konvergencie a myslím tým Festival komornej hudby, ale aj všeličo iné. Hudba je zvláštny fenomén, dokážeme ju vnímať celým telom, vie spustiť naše rezonancie a napĺňa nás príjemnými pocitmi.
Bratislava je stále zaujímavá svojou architektúrou i kultúrou, ale i ľuďmi. Nechcem to tu teraz hodnotiť, len hovorím, že vždy tam nájdem niečo nové, čo ma zaujme. Napríklad, už dlhší čas som chcel vidieť a počuť nový organ v katedrále sv. Martina. Už vyše roka je živý a ja som ho počul a videl až teraz. Tá príležitosť však stála za to.
Pokračujeme v turistickej dovolenke v severných Čechách. Za najlepšie východisko sme si zvolili Teplice nad Metují, neďaleko vstupu do Teplických skál. Penzion Skály a jeho starostlivý majiteľ nám poskytli príjemné ubytovanie v novej budove.
Jo Nesb je nórsky spisovateľ kriminálnych románov. Narodil sa v roku 1960 v Oslo. Po štúdiách pracoval ako novinár a burzový maklér, v súčasnosti je spisovateľom na voľnej nohe. Podrobnejšie o ňom, napríklad aj na wikipedii. V slovenskom preklade vyšli v nakladateľstve Ikar už štyri jeho knihy: Zrada, Bohyňa pomsty, Diablova hviezda a Lovci mozgov.
V Kroměříži je veľa škôl, preto ho niekedy nazývajú Hanáckymi Aténami. Je to okresné mesto v Zlínskom kraji, na rieke Morava. Má necelých 30 tis. obyvateľov. Zaujímavé je, že v roku 1997 bolo vyhlásené za najkrajšie historické mesto Českej republiky. Fotogenické určite je.
