Neoznačené fotografie na blogu výlučne z vlastnej tvorby (c). Inak je všetko vo hviezdach... "štandardný už tradičný bloger, s istou mierou poctivosti" (jeden čitateľ) Zoznam autorových rubrík: Slovensko, Český raj, Cestovanie, Fotografie, História, Kultúra, Poézia, Próza, Myšlienky, názory, Blogovanie, Technika a technológia, Domácnosť, Záhrada, Zábava, Zdravie, Súkromné, EÚ
Vždy keď sa blížime k Dolným Orešanom, spustí sa mi v hlave pieseň o "Orešanském kostelíčku". Horšie je, že pri ceste do Horných Orešian ma žiadna pieseň nenapadá. Hádam by to mohla byť nejaká nová, čo ešte neexistuje, hoci aj o Orešanském kláštore. Dnes teda ideme do Horných Orešian bez pesničky.
Letná sezóna pomaly končí, je čas opäť zaspomínať si na letné cesty. Náhodu som našiel na svojom facebooku odkaz na zaujímavé video so šansonierkou Zaz a to ma priviedlo späť do príjemného prostredia Saint Remy de Provence. Práve tam sme počas obeda zažili inú šansonierku.
Cieľom našej cesty na východ bol Prešov, ale všímali sme si aj veci okolo cesty. Hneď na začiatku musím spresniť, že nešlo o putovanie v zmysle náboženskom, ale len o cestovanie spôsobom turistickým. Najväčšiu časť našej cesty sme absolvovali v aute, ale dostali trochu zabrať aj nohy.
Veru tak to je. Záleží len na tom, kam sa vyberiete. Zaujali ma konvergencie a myslím tým Festival komornej hudby, ale aj všeličo iné. Hudba je zvláštny fenomén, dokážeme ju vnímať celým telom, vie spustiť naše rezonancie a napĺňa nás príjemnými pocitmi.
Bratislava je stále zaujímavá svojou architektúrou i kultúrou, ale i ľuďmi. Nechcem to tu teraz hodnotiť, len hovorím, že vždy tam nájdem niečo nové, čo ma zaujme. Napríklad, už dlhší čas som chcel vidieť a počuť nový organ v katedrále sv. Martina. Už vyše roka je živý a ja som ho počul a videl až teraz. Tá príležitosť však stála za to.
Pokračujeme v turistickej dovolenke v severných Čechách. Za najlepšie východisko sme si zvolili Teplice nad Metují, neďaleko vstupu do Teplických skál. Penzion Skály a jeho starostlivý majiteľ nám poskytli príjemné ubytovanie v novej budove.
Jo Nesb je nórsky spisovateľ kriminálnych románov. Narodil sa v roku 1960 v Oslo. Po štúdiách pracoval ako novinár a burzový maklér, v súčasnosti je spisovateľom na voľnej nohe. Podrobnejšie o ňom, napríklad aj na wikipedii. V slovenskom preklade vyšli v nakladateľstve Ikar už štyri jeho knihy: Zrada, Bohyňa pomsty, Diablova hviezda a Lovci mozgov.
V Kroměříži je veľa škôl, preto ho niekedy nazývajú Hanáckymi Aténami. Je to okresné mesto v Zlínskom kraji, na rieke Morava. Má necelých 30 tis. obyvateľov. Zaujímavé je, že v roku 1997 bolo vyhlásené za najkrajšie historické mesto Českej republiky. Fotogenické určite je.
Zlínska ZOO má vo svojom názve aj podtitul ZOO kontinetov, lebo jej zvláštnosťou je rozdelenie areálu podľa jednotlivých kontinentov. Celkom tam žije 1163 zvierat, 211 druhov. Dokonca tam majú aj špeciálny skleník, v ktorom je vytvorené prostredie tropického pralesa.
Kedysi sa hovorilo, že vojna je pokračovaním politiky inými prostriedkami (dnes je jej bežnou súčasťou). Toto úslovie som si prispôsobil tak, že spracovanie fotografií z dovolenky považujem za pokračovanie dovolenky inými prostriedkami. Tak som sa práve poprechádzal kúpeľným mestečkom Luhačovice.
Bola to obyčajná rodinná dovolenka, pripravená s precíznosťou, akú umožňujú mapy Google a navigácia podľa GPS. Všetky naše dovolenkové ciele (až na pár výnimiek) boli pre nás nové, doteraz nepoznané, ale tak to často pri poznávacích cestách býva. Prvou fázou bola príprava trasy k hlavným bodom. Potom nasledovalo "technické" doladenie a doplnenie o ďalšie zastávky a miesta pre ubytovanie na trase.
V Albi sa oplatí stráviť viac času ako jedno odpoludnie. Tak to hlása turistický sprievodca, ale takých miest je na juhu Francúzska a nielen tam, veľa. Aby som nadviazal na naše predchádzajúce cestovanie pripomínam, že sme do Albi prišli z Rocamadouru. Po cestách, ktoré majú ďaleko od majestátnosti diaľnic, zato však vedú krásnou horskou krajinou, kde sa dá vnímať aj príroda, nielen čiary na ceste.
Pri spoznávaní južného Francúzska sme nemohli vynechať skalné mesto Rocamadour. Je to staré pútnické miesto pomenované podľa pustovníka Zacheusa ako milovníka skál (ROC amator), ktorý tam kedysi v skalách žil. Podľa legendy to bol súčasník Ježiša a manžel Veroniky, ktorá podala šatku Ježišovi pri jeho ceste na Golgotu.
Na spiatočnej ceste z Andorry do Carcassonne sme sa zastavili pri katarskom hrade Montségur. Stíhali sme to len tak tak, ale stihli sme ešte zaplatiť vstupné na hradby a v potu tváre i chrbta sa vyštverať na hrad. Montségur sme museli vidieť, lebo je to miesto, kde sa odohrala posledná víťazná bitka križiackych vojsk proti Katarom.
Andorra la Vella je hlavné mesto kniežatstva Andorra, ktoré so svojimi 468 km2 patrí k 50 najmenším štátom sveta. Je najvyššie položeným hlavným mestom v Európe. Leží vysoko v Pyrenejach na hraniciach medzi Francúzskom a Španielskom vo výške 1023 m nad hladinou mora. Kniežatstvo žije z turizmu, ale vyrába sa tam aj nábytok a destiláty.
Mesto Toulouse bolo pre nás len krátkou zastávkou na našom cestovaní. Obchádzali sme ho po diaľnici trikrát. Na ceste do Lúrd a ešte potom, keď sme sa náhlili do nádherného skalného mestečka Rocamadur. Do Toulouse sme vošli pri návrate z Lúrd, aby sme si vydýchli po dlhej jazde a mohli sa pozrieť aspoň na centrum mesta.
V nedeľu skoro ráno sme sa vybrali z Carcassonne do Lúrd. Pred nami bola cesta dlhá 260 km. Aby sme sa dostali do cieľa čím skôr, využili sme diaľničné spojenie cez Tulouse. Tou istou cestou sme sa k večeru vracali aj späť. Zväčša sme však volili rôzne trasy, aby sme trochu spoznali aj francúzsky vidiek a vidiecke i horské cesty.
V záhrade sú blízke stretnutia na dennom poriadku. Z diaľky vidíme všetko a máme prehľad, ale zblízka vstupujeme aj do drobno-sveta fantázie. Tým nemyslím len pozorovanie vošiek, či molíc ako obžierajú listy. Občas sa mihne aj jašterička, aby na chvíľu ustrnula na vyhriatom kúsku zeme. Tentokrát som si však viac všímal kvety, plody a pár živých súčasníkov tejto sezóny.
Po odchode zo "španielskeho" hradu "Chateau de Salses" vo Francúzsku sme obišli Narbonne po diaľnici, ktorá je následníkom rímskej cesty "Via Domitia" a "Via Aquitania" z roku 118 pred n.l. Narbonne bolo vtedy hlavným mestom rímskej provincie "Gallia Narbonensis". Našim cieľom však nebola nádherná gotická katedrála sv. Justa v Narbonne, ale stredoveká pevnosť a mesto Carcassonne.
Nedávno, pri ceste do Martina, sme si v Banskej Bystrici zvolili dlhšiu, ale zato krajšiu trasu cez Harmanec. Aj preto, že sme tadiaľ už dávno nešli a lákala nás Harmanecká jaskyňa. Toto bola skvelá príležitosť na jej návštevu. Parkovisko v Hornom Harmanci je dobre vybavené, s príjemnou reštauráciou Čierna ovca. Neviem prečo je čierna, hádam preto aby sa odlišovala od tých všedne bielych.
