Čo som? Slovák, Arab, Maďar, Palestínčan či Izraelčan? Odpoveď je jednoduchá. Som človek. Kto je viac?! Zoznam autorových rubrík: Politika, Náboženstvo, Myšlienky, Súkromné, Zaujimavé všeličo
Stojíme pred hinduistickým chrámom a čakáme na zvyšok skupiny, aby sme mohli pokračovať v ceste. Pri vchode do chrámu postáva množstvo pouličných predavačov. Každý drží v ruke nejaký tovar a s neskutočnou naliehavosťou ho ponuka okolostojacim turistom, akoby na predaji toho jedného kusu záviselo jeho prežitie (a možno aj závisí).
Na festivale dokumentárnych filmov Jeden svet som si medzi inými pozrel film Smútok a vzbura, ktorý zobrazuje tri izraelské ženy a tri egyptské ženy, ktorým vojnový konflikt zasiahol do života. Každá z nich stratila vo vojne blízkeho človeka - manžela, syna, otca... A každá z nich sa nejakým spôsobom vyrovnáva s bolesťou zo straty milovaného. Hlavnou myšlienkou bolo, že ich spája rovnaké utrpenie a na konci rozhovoru povedali, že by si vedeli sadnúť na čaj s podobne zasiahnutou ženou z opačnej strany, a nevnímať ju ako nepriateľa. Po filme bola diskusia s tvorkyňami filmu, dvoma sympatickými dámami zo švajčiarska. Niektoré z ich názorov sa mi zdajú byť hodné spomenutia aj na tomto blogu.
Dávam do pozornosti zaujímavé podujatie v Bratislave. Zajtra (streda) okolo piatej sa začína filmový festival Jeden svet, organizovaný Človekom v ohrození a bude trvať do nedele večera. Program je podľa mňa veľmi zaujímavý - množstvo filmov (aj pár živých diskusii) o globálnych a lokálnych problémoch a osudoch ľudí. Podchádzajúce ročníky mi vždy ušli, a tak sa teším, že si konečne budem môcť na ňom pozrieť pár vyhliadnutých filmov. Viac informácii sa dozviete na oficiálnej stránke festivalu.
Obraz arabskej ženy u mnohých Slovákov je zabetónovaný v typickom stereotype: zahalená od hlavy po paty v čiernom hábe, v lepšom prípade jej vidno oči alebo tvár spod šatky. Je podriadená mužovi, poslušná, a nijak neprovokuje mužské túžby. Nie že by tento obraz nebol pravdivý. Ale je pravdivý iba z polovice.
Prvý krát som o paneláku počul asi v 87-om roku. Mal som okolo desať rokov. Šli sme pešky s mojim ujom cez panelákové sídlisko v Topoľčanoch.
Aby sme o Araboch nehovorili vždy iba vážne, hodím do pľacu pár celkom vtipných slovenských hlášok od Arabov. Niekedy sa im pri ich pokusoch podaria zaujímavé novotvary. Podľa mňa je to velmi milé.
Každý deň o nej počúvame v správach. Koľko rakiet na ňu dnes dopadlo? Koľko dopadne zajtra? Dúfam že dedo bude v poriadku.
Počul som, že sú tuční, hluční, namyslení, drzí a ohromne hlúpi. A nekultúrny, samozrejme. Ja si to myslím tiež.
