Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Nezaradené
Katka Zelinová
Pedro, limo a "točená" zmrzlina
Kedysi dávno, keď som bola ešte malá vrkočnica, myslela som si, že Pedro, limo a „točená“ zmrzlina sú základom usmiateho života. Občas cítim v ústach ich chuť a ak sa dá, dám si aspoň tú „točenú“. Nevstávam už po prežutej noci s účesom „na majstra N“ ani už neutekám cez veľkú prestávku na limo do lahôdok, škoda. Niekedy je to zrejme skutočne tak, že pozitívne spomienky vydržia niekde v úzadí a z času na čas prebijú tie negatívne, ktoré, paradoxne, väčšinou rozhodujú o našom živote.
Katka Zelinová
Kto si nová, z kola von!
Vyrastala som medzi chalanmi. Brat, 3 bratranci a ich kamaráti a hoci je to už dávno a okrem kamarátov mám i kamarátky, stále ma prekvapuje a často krát bolí správanie žien.
Katka Zelinová
O odchodoch, návratoch a cestách späť
Odchádzať nie je jednoduché, vracať sa býva výsledkom dlhého zvažovania a cesta späť iba zriedka býva bezproblémová...alebo snáď nevyhnutná?
Katka Zelinová
O žiarlivosti
„Kto žiarli ľúbi“ alebo „kto žiarli, nie je normálny“? Čo má láska skutočne spoločné s pocitom žiarlivosti a kde je tá hranica, prekročením ktorej sa z ľudí stávajú choré bytosti neustále zápasiace s neznesiteľnými predstavami o partnerovej nevere?
Katka Zelinová
Drobnosti
Zasa raz si mi povedal: „Ach tie tvoje vlasy!“ Zasa raz si prešiel prstami po mojich perách a usmial si sa tak čudne, ako to vieš len ty. Vtedy sa ti urobia okolo úst tenučké vrásky a z očí ti sršia iskry. Zasa raz si mi vyzul ponožku vlastnými chodidlami. Zasa raz si sa na mňa tak pozrel a ja som nepotrebovala počuť nič, len tichý šuchot na novej plachte. Takého si ťa pamätám. Krásneho a plného života.
Katka Zelinová
Koliesko
Do poľa zatúlalo sa koliesko, celkom maličké. Ako sa tak kotúľalo pomedzi steblá trávy, naďabilo na cestičku nie širšiu ako bolo ono samé. Zastalo a zahľadelo sa dopredu, pred seba, do diaľky, celkom cudzej budúcnosti.
Katka Zelinová
Kradnuté (ne)chutí najlepšie
Raz som v obchode ukradla žuvačku. Nepamätám si už, či mi chutila alebo nie...možno práve preto mi napadlo, či nám to, čo si v živote ukradneme skutočne prináša radosť alebo nás iba teší ten pocit momentálnej výhry.
Katka Zelinová
Aj také sa stáva
Dve letá dozadu som sa vybrala pracovať do Talianska. Povedať som vedela tak akurát „si“ a „no“. Cestou tam som sa v autobuse úpenlivo učila najdôležitejšie frázy a otázky ako „ako sa to povie“, „čo je to“, „čo to znamená“ a snažila som sa samú seba presvedčiť, že v najhoršom prípade jednoducho prejdem plynulo na angličtinu alebo nemčinu. To som ešte nevedela, že sa mi do cesty postaví osoba, s ktorou by som sa mohla dohodnúť jedine po dôkladnom štúdiu jej vlastného jazyka.
