Katka Želinská
O úprimnosti
Keď rozbijete zrkadlo, mali by ste sa smiať. Od prvej reakcie totiž závisí, či príde sedem rokov šťastia alebo nešťastia. To nám povedala dejepisárka, niekedy v siedmom ročníku. Bola super - stále nosila trvalú a oslovovala sa v druhej osobe. A tiež chcela byť moja kamoška, lebo mi hneď v deň svojho nástupu dala spísať zasadací poriadok, ako keby vedela, že ja mám na pani profesorky po päťdesiatke, čo ma oslovujú „Moja!" slabosť. Odišla skôr, ako som si stihla dejepis zapísať medzi maturitné predmety - mala na pár vecí a ľudí príliš jasný názor na to, aby zapadla do „úprimného" a „tolerantného" kolektívu. Dlho som sa obviňovala, že to preto, lebo som sa nesmiala, keď som pri jej odchode od zlosti šmarila tašku o stenu a puklo mi v nej zrkadielko.
