rodák z Podbrezovej, t.č. Košičanhlavný konštruktér, strojár t.č dôchodcamám rád šport, hlavne basketbalšachista, fotografista Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Aké spomienky vyvoláva u vás dátum 1. september, keď ešte k tomu pridáte rok? Určite sú to u každého iné. Príjemné a nepríjemné, dobré a zlé. Vždy podľa toho, aká udalosť sa spája s týmto dátumom v určitom roku. Aké sú to u mňa?
Opäť raz, pri podvečernej prechádzke, sedím na mojej obľúbenej lavičke pri detskom a basketbalovom ihrisku. Prikotúľa sa lopta ku mne a hneď za ňou uteká asi 11 ročný chlapec. Prihovorím sa mu: tak ako? končia sa vám už prázdniny, však? (Síce hlúpa otázka, veď už je 23. augusta, ale som bol zvedavý na odpoveď). Áno, ujo, škoda, že už končia, takže si idem ešte zahrať, prepáčte. Slušný chlapec. A tak som si zaspomínal, ako som raz trávil prázdniny aj s rodičmi u starých rodičov v Podbrezovej. Pre pobavenie vám porozprávam, milí čitatelia môjho blogu, nasledovný príbeh.
Koniec vojny roku 1945 ma zastihol v Plzni, kde som zažil aj príchod spojeneckých vojsk. Bola to veľká sláva aj pre nás, čo sme v Plzni len prechodne študovali. Nuž a teraz rýchlo domov. Ale demarkačná línia, ktorá oddeľovala spojenecké pásmo od ruského, nám stála v ceste. Jaro, môj kamarát z Prahy i ja mali sme síce doklady o bydlisku, ale vybaviť povolenie prechodu na druhú stranu nebolo tak jednoduché. Nakoniec sa to mojej mamke podarilo, a tak som mohol odcestovať na Slovensko, zatiaľ k starým rodičom. Od otca z frontu sme nemali žiadne správy, len oznámenie, že je nezvestný a list od jeho kamaráta o tom, že určite padol na západnom fronte. Po dvoch rokoch sa nám otec ozval cestou Červeného kríža, že je v zajatí v Anglicku a pracuje na jednej farme pre chov závodných koní ako správca. Viete si predstaviť, ako som vyvaľoval oči? Neskôr sa presťahoval do Nemecka a nadviazali sme písomný styk. Niekoľkokrát ma volal k sebe, ale už existovala železná opona a tak to nebolo možné.
Je október roku 1944. Okolo nás zúri svetová vojna. Vznikom koalície USA, Veľká Británia a ZSSR bol osud tejto vojny spečatený. Môj starý otec ešte v septembri roku 1939 povedal: vnúčik môj, to je najväčšia chyba čo mohlo Nemecko urobiť, tá vojna je vopred prehraná, budú veľké obete, ale vznikne niečo nového a ľudia budú o niečo múdrejší. Starý pán mal pravdu. My chlapci sme ale 1. septembra nastúpili do školy, Vyššej priemyslovej v Plzni s vyučovacím jazykom nemeckým, plní očakávania, čo bude ďalej.
Veríte v pôsobení biorytmu na Váš organizmus? Beriete varovanie kriviek biorytmu vážne? Alebo ani neviete čo to biorytmus je ? Pre tých čitateľov, ktorí vedia o biorytme viac, alebo skoro všetko, sú moje riadky len potvrdením, že človek by sa mal riadiť podľa toho, čo mu jeho biorytmus ukazuje.
Raz podvečer sedím na lavičke pri našom bloku. Napravo detské ihrisko, ohradené plotom, a ešte plné hrajúcimi deťmi a naľavo basketbalové ihrisko, kde naša mlaď skúša svoje športové umenie a presnosť trafiť do koša. Upútal ma asi deväťročný chlapec, ktorý opierajúc sa o plot ihriska akosi smutne sa díval raz napravo a potom naľavo.
Človek, ak sa dožije 70 rokov, začína pociťovať rôzne zdravotné ťažkosti. Búšenie srdca, bolesti kĺbov a chrbtice, bolesti žalúdka a ďalšie. Obyčajne sa dostaví strach, čo sa so mnou deje.
Čítam referendové otázky a argumentáciu SAS, a tak sa pýtam sa autorov: Do akej miery je výsledok referenda pre parlament SR záväzný? Čítal som vyjadrenia pána Sulíka, že je jednoznačne záväzný. Musia poslanci prijať zákony podľa výsledku referenda ? Pýtam sa opäť, je to pravda? Čo na to páni právnici Čarnogurský, Mečiar, Fico, Cupper, Harabin a ďalší ?
O pánovi Matovičovi sa už toho veľa napísalo, hoci prakticky ho pred voľbami nikto poriadne nepoznal. Až pán Hríb nám ho predstavil vo svojej televíznej relácii Lampa. Kto je vlastne pán Mgr. Igor Matovič? Skúste si nájsť jeho blog a ani tam sa nedozviete nič o tom, kto je vlastne pán Matovič. Až na poslaneckej stránke sa dozviete, že sa narodil v roku 1973 (teraz má 37 rokov), vyštudoval finančný manažment na UK v Bratislave. Ale to sa občania prakticky dozvedeli až potom, keď už sa stal poslancom.
Politika, je proces a metóda záväzného rozhodovania určitej skupiny ľudí, smerujúceho k dosiahnutiu určitého cieľa. V užšom slova zmysle sa pojem politika vzťahuje na kolektívne rozhodovanie, zamerané na dosiahnutie alebo udržanie štátnej, alebo obecnej moci. V rámci takýchto kolektívnych rozhodnutí je politika umením spravovať veci verejné, umením riadiť štát a obhajovať jeho záujmy voči druhým štátom, vytvárať a udržovať dobré vzťahy medzi nimi. Prostriedkom politiky je politická moc, ktorú je možné získať buď demokratickými prostriedkami, alebo násilím. V demokratickej spoločnosti vstupujú do politiky politické subjekty politickým presviedčaním a vyjednávaním, a tak vytvárajú politické rozhodnutia. Medzi takéto subjekty môžu patriť jednotlivci (občania) alebo organizácie (politické strany a hnutia, mimovládne organizácie a iné záujmové skupiny). Legitimnosť politického rozhodnutia je zaistená autoritou, ktorá vykonáva politickú moc a ktorá má svoju vlastnú štruktúru.
V živote človeka je niekoľko míľnikov. Jeden z nich je aj deň odchodu do dôchodku. Z Božej milosti som sa dožil i ja tohto dňa. Keď som dovŕšil vek 60 rokov, začal som pociťovať tlak mladšej generácie, mladších kolegov v práci, ktorí čakali na môj odchod, aby svojim elánom mohli pokračovať v načatom diele. Nebránil som sa tomu a tak jedného dňa som sa rozlúčil s kolektívom, poďakoval za dobrú spoluprácu a zaželal im veľa ďalších úspechov. Moji nadriadení však neboli mojim rozhodnutím nadšení a tak som ešte musel nejaký ten čas pracovať ďalej a súčasne zaučovať nového vedúceho odboru, aké sú jeho povinnosti, práva a vytýčili sme plány do budúcna. Tým sa prakticky zabezpečil plynulý prechod funkcie z jednej osoby na druhú.
