Jana Kopernická
Neskoro
Zasvietililúče augustového slnkaZatúžili prebudiť ma k životu
Skalopevná optimistka. Lemur. Zoznam autorových rubrík: stalo sa, filozofické okienko, listáreň, dialógy, tam kdesi, nezaradené, vraj poézia
Zoznam článkov blogera
Jana Kopernická
Slamený dom
Prepadla som sa.Cez strechu.Nespadla som cez komín,ani strešné okno.Skrátkavrámci neplechyspravila som dierudo strechy.
Jana Kopernická
Stratila som hlavu
Dnes ránosom sa zobudila.Bez hlavy.Aký je to pocit?Že ti to nič nevraví?Gratulujem, keď máš hlavuposlušnú a upratanú.
Jana Kopernická
Jazero
Láska | aksáL na ktorú sa pozerám | márezop as úrotk an cez odraz v jazere | erezaj v zardo zec bez kvapky | ykpavk zeb sladkej vody. | .ydov jekdals
Jana Kopernická
Poetická láska
Básnička s básnikomsľúbili si sľub.Ja ťa budem ľúbiťa ty ma tiež ľúb.
Jana Kopernická
Ružové okuliare
Raz večerprilepil si mi krídla.Žila som s nimi.Chodila po svetecelkom nenápadne.Necítila pierka, ktoré mi šteklili šteklivé srdce.
Jana Kopernická
Ako bolo na Malte II. alebo Rodinka úžasných a my
Moja milovaná maltská rodinka sa v niektorých momentoch správala ako rodinný podnik na uschovávanie zatúlaných študentov. Dá sa však povedať, že sme si neskôr celkom porozumeli (teda aspoň vo mne vzbudili taký pocit) a po čase som sa u nich cítila ako doma...
Jana Kopernická
Money vs. Life
V peňaženke nosímfotku svojej láskyvodičský preukazskupiny béa šupiny chudákavianočného kapraktoré majú za mňavšetko vyriešiť.
Jana Kopernická
Ako bolo na Malte I. alebo Milé privítanie
Pred tromi rokmi sa ma naši z ničoho nič opýtali, či by som nešla na pár dní na jazykový pobyt, precvičiť si angličtinu. I keď nemôžem povedať, že by som sa nebála odletieť prvýkrát sama mimo Slovenska, dlho som nerozmýšľaľa... A ako bolo? S odstupom času vyhlasujem: Výborne, šla by som znova!
reklama
Jana Kopernická
Milujem...
Nad slanou klávesnicouspomínam ako si ma v cukrárnidržal v náručía ja som skladala z bločkovmaličké papierove loďky...
Jana Kopernická
Rozhovory s osudom - časť prvá
Je štvrtok. Ráno. Na budíku svietia veľké červené číslice: 6:27. O tri minúty zazvoní. Ležím. Hľadím na strop. Zaprášený luster, ktorý sa chystám dať do parády už asi týždeň. Ležím. 6:28. V hlave mi znie šialené pípanie budíka. Mám ešte dve minúty...ešte nie... Ach, tak sa mi nechce ani len otočiť, nie že to ešte vstať...
Jana Kopernická
Nultý článok
Dobre, dobre, je to pekné, ale už by si konečne mohla napísať niečo normálne, ozývalo sa v poslednom období v okolí virtuálnej podoby mojej osoby. Tak fajn, povedala som si. A začala premýšať nad tým, čo poriadne napíšem. Milovníci ruka v ruke s kritikmi mojej akože poézie sa rozhodli postaviť do útoku antizáujmu a dohnali ma k písaniu od okraja po okraj.
