Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Bolo pre mňa ozaj cťou stretnúť osobne charizmatickú legendu obuvníckeho priemyslu - Tomáša Baťu. Prvý raz to bolo pri otvorení jeho prvej predajne obuvi na Slovensku, druhýkrát priamo v kanadskom Toronte, kde sídli jeho centrála a naposledy pred troma rokmi na jednej medzinárodnej konferencii. Onedlho by bol oslávil úctyhodných 94 rokov...
Keď na vás dakto bezdôvodne zaútočí a verbálne vám pohrozí rozličnými nepríjemnosťami, väčšinou sa zľaknete. Najmä vtedy, keď dotyčného dlhé roky poznáte ako príjemného a spoľahlivého človeka. Začnete pátrať, kde nastal skrat. Dozviete sa smutnú zvesť: Janko trpí už sedem rokov na schizofréniu...
Predstavte si, že máte dosť rozvetvenú rodinu. A že sa s niektorými dohodnete, že pôjdete na spoločnú dovolenku do Talianska. Tak si teda kúpite v autobazáre dve zánovné kombíčka s veľkým úložným priestorom pre kočíky a batožinu pre dvanásť ľudí. V Rakúsku vám však pri cestnej kontrole oznámia, že jedno z áut je kradnuté! Dovolenka odpláva do nedohľadna - jednoducho vám ktosi ukradol váš krásny sen!
Jedno prázdninové dopoludnie. Ledva vkročím do poloprázdneho nákupného centra, zacengá mi telefón. Tak si sadnem na prázdnu lavičku a trošku dlhšie klavírujem s mobilom na uchu s jedným pánom dôležitým. Medzitým si ku mne prisadne taký chutný štupeľ, asi päť-šesťročný. Keď dotelefonujem, uprie na mňa svoje okále a odvážne vysloví prekvapujúcu vetu: „Pani teta, stratila sa mi operka!
Onehdy nás dali pri Kuchajde dokopy naše dvojročné princezničky. Jednoducho sa začali spolu hrať - a my dve najprv štebotať a čoskoro sa i priateliť. Každý sa za nami otáčal - lebo neprehliadnuteľná dlhonohá Dáška kráčala vedľa mňa ladným krokom ako bohyňa tejto planéty. Keď som nechcela vyzerať pri nej smiešne, musela som si obuť štekle aspoň s 10 cm podpätkami. Už nemusím...
„I´m from Slovakia, predstavila som sa . „Ó, devočka moja, ty govoriš tóže po rusky? ... Zvláštne, skoro identicky sa mi táto situácia opakovala za posledné roky v ďalekej Kanade, Španielsku, Grécku, Izraeli a dokonca i vo Veľkej Británii. Moja dcérka, ktorá žije už 5 rokov v Londýne je však toho názoru, že okrem Rusov je v Kráľovstve aj mimoriadne veľa Poliakov, Číňanov, Jamajčanov a Indov.
Keď som svojho času porodila moju prvú dcérku, na ktorú som sa nesmierne tešila, prišla za mnou dva dni po pôrode neznáma pani v bielom - myslela som, že je to lekárka. Najprv mi s úsmevom zablahoželala k narodeniu môjho dievčatka a následne mi akoby mimochodom položila nepochopiteľnú otázku: „Nerozmýšľali ste o adopcii? A máte vôbec kde bývať ako slobodná mamička?
Keby to bolo také ľahké, bolo by nám sveta žiť! Otvorili by sme si príklopku na temene našich hlavičiek a naliali do nich povedzme tekuté mydlo. Potriasli by sme našimi makovicami, potom spravili stojku a z mozgu by sa nám vylialo všetko nechutné svinstvo. Nuž, keby nebolo keby...
Súčasný pasažier našich aerolíniek sa nemusí rozumieť do podnikania alebo technických parametrov letectva aby pochopil, že tejto spoločnosti ide prvoplánovo iba a len o zisk. Ich imidž má však už natoľko pošramotenú povesť, že ošarpaný interiér ich lietadiel je pre mnohých zrejme zanedbateľný. Ale bezpečnosť?
...to sú dve reštaurácie, ktoré ma v poslednom týždni celkom milo prekvapili. Moja česká priateľka nevychádzala z údivu nad krásou Slovenska, ale aj chutnou kuchyňou nielen v mojej domácnosti, ale aj v niekoľkých reštauráciách, ktoré sme spolu navštívili.
Niekto by povedal otrepaná téma - navážať sa do chudákov zdravotníkov. Ale keď za viac ako tri hodiny nevybavíte v jednej bratislavskej poliklinike skoro nič a uvedomíte si nehorázne laxný prístup niektorých „záchrancov, tak pochopíte, že naše zdravotníctvo si dáva celkom určite spiatočku...
Minulý rok som v jednom darčekovom obchode na Malorke uvidela neuveriteľne rozkošného vyrezávaného bociana z olivového dreva. Hoci nebol najlacnejší, neodolala som mu a doma som si ho zavesila v spálni na okno. Potichúčky som ho poverila dôležitou úlohou: aby priniesol do našej krajiny čo najviac vytúžených bábätiek...
Od mojej úžasnej maminky som prebrala overenú teóriu, že problémy sa nemajú nechať hniť, ale treba ich riešiť šup-šup. Neraz sa však moje rady zmenili na nefalšovaný úsmev, tentokrát s baleťáckym podtextom...
Na podnet mojej priateľky sme si založili privátny Klub odpúšťania. Budeme do neho delegovať všetky potvory, ktoré nám zámerne ublížili, ale i mužských motýlikov, ktorí nám znepríjemňujú život - hoci nevedia prečo. Takto sa chceme vysporiadať s ťažobou nášho svedomia - lebo nenávisť nám vraj odčerpáva príliš veľa vzácnej energie...
Patrik Tkáč na dnešnej tlačovej konferencii o.i. konštatoval, že máloktorý Slovák má hodnotovú predstavu, koľko obnáša matematický pojem jedného bilióna korún. Lebo veď aj ich spoločnosť obracia niekoľko biliónikov ročne na kapitálových trhoch. A to je vraj iba časť ich majetku. Prečo nie?
Dôvodov pre ich dlhé háro - a nehovorím o piatich, ale minimálne o dvadsiatich centimetroch a viac - je dosť: márnivosť, provokácia, ľahostajnosť, exibicionizmus... snaha odlíšiť sa. Nosia ich batoľatá, chlapci, chlapi, starci. Mávajú ich husté, rovné, kučeravé, riedke, upravené i všelijaké. Chlapi sa však na svoj skalp pozerajú cez úplne inú optiku, ako ženy...
„Mami, dokedy mieniš pracovať doma? opýtal sa ma asi pred pätnástimi rokmi môj vtedy ešte maloletý syn. „Môj zlatý, až pokiaľ nedokončíš základnú a strednú školu - a potom si vybavím dôchodok, odvetila som s úsmevom nášmu najmladšiemu, večne ufrfľanému potomkovi.
Pár desaťročí som patrila medzi závislé knihomoľky. Potom prišli deti, povinnosti a tvrdý fakt: deň má ešte stále iba 24 hodín! Knižky sa zákonite stali mojim zriedkavým bonbónikom a začala som si ich vyberať podľa recenzií a odporúčaní priateliek či známych. Nasledujúcu knižku by sme však mali čo najskôr darovať svojim práve dospelým i dospelejším dcéram...
Dôvodov určite nie je toľko, ako všelijakých depresívne znejúcich diagnóz, ale napriek tomu sa počet samoliečiteľov z roka na rok zvyšuje. Keby sme mali bežať s bárs akou somarinkou k lekárovi, mohli by sme totiž napríklad v čakárni lapnúť aj plno iných chorôb. Často je však na príčine i náš ostych a žiaľ - aj „igelitový prístup mnohých našich zdravotníkov...
Oznamovanie nepríjemných správ patrí azda medzi najprekérnejšie chvíle v živote skoro každého človeka. Psychológovia sú presvedčení, že rozvod či rozchod môže mať často nedoziernejšie následky, ako smrť. Keby si však ľudia dokázali ako-tak premyslieť oznámenie podobných jóboviek, nemuselo by dochádzať k toľkým nečakaným tragédiám.
