Autorka v júli 2012 zomrela. Blog nechávam na jej pamiatku. Dcéra Katka Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kto nepozná aspoň rámcovo problematiku izraelsko-palestínskeho konfliktu, tak ho možno bude môj nadpis iritovať. Lebo táto vojna má oveľa hlbší rozmer a Palestínčanov tak, ako Hamas podporuje takmer celý arabský svet a ešte oveľa viac fanatikov, ktorí tento spor rozdúchavajú a živia. Tragédiou však ostáva, že celé arabské generácie sa od detstva vychovávajú k nenávisti voči všetkému, čo je židovské, ale aj kresťanské... jednoducho nie moslimské.
V poslednom období si nástojčivo kladiem otázku, v akom svete to vlastne žijem. Veď rozliční ľudkovia a blázni sa skrývajú za všakové provokatívne skratky. Pravdaže, intenzívne k tomu napomáhajú informačné technológie, internet, rozmanité komunikačné portály a takpovediac anonymná identita vyznávačov stále nových informácií. Medzi nimi je však i mnoho zvrátených indivíduí, ktorí slušným ľuďom znepríjemňujú život - lebo ich to priam chorobne baví.
Je to pravda. Nemyslí iba na seba a svojich blízkych (a takých ľudských anjelov je u nás zrejme dosť a dosť), ale dokáže presvedčiť obchodných partnerov o ich spoločenskej zodpovednosti v prospech postihnutých spoluobčanov. Vďaka jej zanietenosti dostali tento rok tancujúci vozíčkari v Bratislave viac ako 400 tis. Sk - a to vôbec nie je málo!
Tí, ktorí majú príbuzných vo Veľkej Británii si určite dokážu spomenúť na mega zahmlené predvianočné obdobie spred dvoch rokov. Na veľkú časť Londýna doľahla vtedy obrovská hmla a tisíce ľudí nemohli z letiska Heathrow odletieť do rozličných kútov sveta za svojimi blízkymi a príbuznými k vianočnému stolu.
V predvianočných dňoch sa stretávame s priateľmi a blízkymi aj v reštauráciách a kaviarňach, aby sme im odovzdali darčeky a povedali niekoľko milých slov. K vášmu stolu však môže pristúpiť nezvaná počerná dievčina, ktorá bez slova a pohľadu nechá na stole suvenír s kartičkou: Som hluchonemá... Ďakujem že mi prispejete na živobytie aspoň 50 Sk. A pritom vám rukou štrachá nenápadne vo vrecku zaveseného kabáta. „Čo to robíte? spontánne na ňu nevdojak hlas. Hluchonemá žena sa strhne a drzo mi fľochne: „No čo asi, ty gadžovka sprostá!
...síce nie Šípkovú, ale práve teraz je to najkrajšia princeznička nášho rodinného vesmíru. Pred niekoľkými mesiacmi ešte krútil jej dedo a môj manžel neveriacky hlavou a dookola opakoval: Prečo práve Ruženka? Veď ja poznám iba jednu moróznu Ruženu! To mám určite trest za to, že každé krstné meno je v mojom podvedomí spojené s dajakou konkrétnou osobou...
Keď bola moja najstaršia dcérka maličká, cestu vlakom sme si krátili i tak, že som ju učila texty všelijakých pesničiek. Niekedy však boli také dlhé, že ich slová sme si opakovali ešte aj v električke. Až som si tam raz z takéhoto dôvodu zabudla označiť cestovný lístok. Ešte že som mala zaručenú výhovorku...
Iveta šla do sveta a krk na to dám, že tá Iveta je... Ešteže existujú všelijaké prezidentské „predkortešačky! V konverzácii s priateľmi bublinkujú potom i také grády, že s našou šteklivou predstavivosťou dôjde do úspešného cieľa nadchádzajúcich prezidentských volieb - i naša Ivetka! Ako sa vraví: kiež by účel vždy svätil všetky jej predvolebné možnosti - i prednosti...
Keď som nedávno zbadala na londýnskom letisku našu tehotnú Evičku, nielenže som sa jej potešila, no asociačne som aj zneistela. Hlavou mi preletela zvláštna predstava: veď ten môj prstenník vyzerá, ako keby mu rástlo bruško! Verte alebo nie - až takto hlúpo som sa zamotala do vlastného myšlienkového absurdna. Lebo jeden z mojich prstov na pravej ruke viac ako šesť mesiacov pučí a pučí - a lekári váhajú a váhajú... Kedy sa už konečne dozviem termín jeho absurdného pôrodu?
Viete, že u našich českých susedov je už mnoho rokov populárne neorganizovať pohreby? Vraj je to drahé... Dokonca si dávajú budúci nebožtíci takúto sporovlivú požiadavku do poslednej vôle. Ibaže niektorí českí príbuzní, ako napríklad môj manžel nikdy s touto novodobou filozofiou nesúhlasili - a vôbec sa tomu nečudujem.
Deti dokážu rodičov hnevať, rozčuľovať... a svojím spôsobom občas aj šikanovať. Nezáleží od veku, aj tie maloleté dokážu vymyslieť všelijaké scenáre. Veľakrát ostane nejeden rodič bezradný, lebo s takouto nečakanou situáciou málokedy ráta.
Neskoré popoludnie na bratislavskom korze. Okrem množstva tunajších občanov, návštevníkov a turistov sa tam špacírujú aj dôchodkyne so svojimi psíčkami. Jedna nechá voľne pobehovať svojho palácového drobca - ktorý sa o niekoľko sekúnd ocitne v tlame nebezpečného rotvailera. Začína sa boj o život dvoch psov - a ich majiteliek...
Niekoľko rokov dozadu som sa priam dychtivo tešila do Alžbetkinho kráľovstva - veď Buckinghamský palác som mala vidieť prvý raz. Dostala som asi tisíc rád, sto požiadaviek a veru aj dosť závistlivých pohľadov. Bolo mi to však v podstate jedno - lebo úžasný zážitok som mala na dosah ruky...
Kedy si obuje dospelý chlap dámske topánky - pokiaľ nie je transvestita? Vari ako bezdomovec, ktorý ich nájde v kontajneri. Môže to byť však i veľmi starý človek, ktorý sa jednoducho pomýli. Pravdaže, hypoteticky by to mohol byť aj inak orientovaný mužský jedinec. Alebo zapracuje nezbedný kamoško alkohol....
Túto vetu by si mal nalepiť pred seba na sklo svojho auta azda každý vodič - a k tomu možno i smutný obrázok z niektorej dopravnej nehody. Snáď by takáto prevencia zafungovala - a na svete by bolo menej obetí s trvalými zdravotnými následkami, ale aj sirôt, vdov, nešťastných príbuzných, kolegov a známych. Lebo u nás pred Polusom sú za posledné roky dopravné nehody skoro na dennom poriadku, naposledy včera...
Nedávno ma telefonicky požiadala kamarátka Eliška, či by som jej vedela dohodiť šikovného notára, ktorý by jej v krátkom čase spísal poslednú vôľu. Poriadne ma zaskočila, lebo v 35 rokoch mávajú slobodné baby zväčša iné vrtochy - ako poslednú vôľu. Verte, premklo ma neblahé tušenie...
Naša tehotná dcérka, ktorá žije už piaty rok v Londýne nás telefonicky obohatila o ďalšiu skúsenosť z moderného trhového kráľovstva. V tejto ostrovnej krajine sa totiž neplatia závratné sumy len za opravu zubov, ale dokonca i za storno objednávky. Naša Evička-bojovníčka sa však nedala...
V sobotu večer som sa ozaj bavila - a so mnou zaplnená hala zimného štadióna O. Nepelu v Bratislave. Som presvedčená, že tam hore v olympijskom nebíčku sa v tento večer náš Ondrejko nenudil a spolu s nami nadšene aplaudoval : Áno, takto akosi by to malo na štadióne s mojím menom frčať - svižne a s humorom!
Zvučné meno ešte nemusí byť zárukou slušného správania. Týka sa to i rodiny známej tenistky Dominiky Cibulkovej. Pred pár rokmi si jej rodičia v našom dome neďaleko tenisovej haly v Bratislave kúpili byt. Aj by sme sa možno potešili, že sa v našej blízkosti občas mihne takáto švárna celebritka... Škoda len, že dodržiavanie zásad spolunažívania je im viac ako ukradnuté.
Položme si otázku: Čo všetko nás môže ešte v živote prekvapiť, šokovať alebo vyraziť nám dych? Myslíte si, že niekoho po mnohých rokoch dokonale poznáte - a náhle bum! Stačia tri dni a na hodnotový rebríček blízkej osoby sa pozeráte ako na dajaké sci-fi. Posúďte sami - peniažky sa vraj dajú zaručene a veľmi rýchlo našetriť práve takto...
