Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Kríza vo vodohospodárskom priemysle na Slovensku má ešte horšie dopady, ako som pôvodne predpokladal. Nezodpovedné šermovanie novými a stále nákladnejšími, navyše nezmyselnými investíciami vo vodnom hospodárstve a súčasne zastieranie príčin extrémneho sucha i častejších a hrozivejších povodní nemá konca-kraja.
Šimon Wdowinski, vedec z Floridskej univerzity v USA, publikoval prelomovú štúdiu, ktorá ukazuje, že zemetrasenia môžu byť vyvolané zvýšením napätia v zemskej kôre aj ako následok tropických cyklónov. Podľa štúdie silný dážď vyvoláva tisícky zosuvov a ťažkú eróziu, ktorá presúva pôdu na zemskej kôre a tým mení jej zaťaženie. Intenzívne dažde spôsobujú veľké zosuvy pôdy a odnos pôdy eróziou najmä v horských oblastiach. Tento posun sedimentov mení záťaže zemskej kôry, čo následne aktivuje poruchy v tektonických zlomoch. Zmena záťaže v zemskej kôre spôsobuje uvoľňovanie napätia, ktoré ak vykĺzne, spôsobí zemetrasenie.
Od extrému po extrém, tak to v poslednom období akosi chodí. A nie len v počasí. Viac krát som na svojom blogu písal, že voda je fenomenálny termoregulátor počasia. Ak ju máme v prostredí, tak sa spomaľuje otepľovanie i ochladzovanie počasia. Tento fakt potvrdzuje bežne prezentovaný jav zmeny dennej teploty na púšti. Po západe Slnka klesá 40 stupňová teplota na bod mrazu. A to preto, lebo v prostredí chýba voda. Ak by tam bola, tak teplota počas dňa stúpne možno na 30 a v noci neklesne pod 20 stupňov.
Zemská kôra je dynamický organizmus. Dovolím si tvrdiť, že ak by nedochádzalo k zmenám na zemskom povrchu, s veľkou pravdepodobnosťou by nedochádzalo k rastu častejších a hrozivejších zemetrasení. K zmenám v zemskej kôre môže dochádzať vplyvom zmien na zemskom povrchu bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ponúkam čitateľom denníka SME jedno z vysvetlení príčin rastu dramatických zemetrasení. Možno je to jedno z vysvetlení na skazu, ktorá sa odohrala v Japonsku.
Stúpanie hladín oceánov sa pripisuje zvyčajne roztápaniu ľadovcov následkom globálneho otepľovania. Jednotlivé informačné zdroje sa rozchádzajú v názoroch na mieru stúpania hladín oceánov v 20. storočí, ale väčšina z nich uvádza číslo 10 cm alebo viac, čo je priemerne o 1 mm ročne. Začiatkom 20. storočia rýchlosť stúpania hladín pravdepodobne nepresahovala 1 mm za rok, na konci tohto storočia však výrazne presiahla 1 mm za rok. V súčasnosti dosahuje stúpanie hladín oceánov za rok až 2,4 mm.[1]
Začínajú tropické horúčavy aj na Slovensku. Slovensko, ktoré bolo údajne pred mesiacom tak nasýtene vodou, že vznikli katastrofálne povodne. Nastupujúce horúčavy tento mýtus vyvracajú. Prečo? Lebo ak by v pôde bolo ozaj veľa vody, vyparovaná voda by spotrebovávala ohrómne množstva solárnej energie. A preto by bolo chladnejšie. Umožnili sme z lesnej, poľnohospodárskej i urbannej krajiny rýchlo odtiecť bez šance vsiaknuť cca 10 mld. m3 dažďovej vody. Ak by sme aspoň 10% tejto dažďovej vody umožnili vsiaknuť do pôdy v lesnej, poľnohospodárskej i urbannej krajine a následne jej vyparovať sa, spotrebovali by sme na výpare cca 700.000 GWh solárnej energie (20 násobok ročnej produkcie elektrickej energie v elektrárniach Slvoenska) . Keďže my to práve robíme naopak, tak spomínaný objem energie sa uvoľní do atmosféry, ohreje ju a vyvolá tropické horúčavy a sucho. Ponúkam kapitolu z Novej vodnej paradigmy čitateľom denníka SME, ktorá tento jav popisuje (Kapitola 3.3. v Novej vodnej paradigme má názov "Vplyv odvodnenia a odstraňovania vegetácie na uvoľňovanie tepla").
Tháles z Milétu považoval vodu za pralátku sveta. Empedokles a niektorí ďalší antickí a neskôr i stredovekí a renesanční myslitelia ju pokladali za pralátku sveta spolu so zemou, s ohňom a so vzduchom. V tejto kapitole „otvoríme scénu" pre vodu a načrtneme mechanizmy interakcie s menovanými „základnými prvkami" pri jej kolobehu v prírode.Slnko na svojej dráhe zakladá procesy zmeny, vzniku a rozpadu. Jeho činnosťou je tá najjemnejšia a najsladšia voda každý deň vyzdvihovaná a rozpúšťaná v paru, ktorá sa dvíha do vrchnej sféry, kde je opäť kondenzovaná chladom a tak sa vracia na zem. Aristoteles, Meteorológia
V roku 2007 z pera autorského kolektívu Michal Kravčík, Jan Pokorný, Juraj Kohutiar, Martin Kováč, Eugen Tóth vzišla Nová vodná paradigma - Voda pre ozdravenie klímy, za finančnej podpory MVO Ľudia a voda, Nadácie pre podporu občianskych aktivít a Municipálie v náklade 3.000 ks. Aktuálnosť témy potvrdili tohtoročné povodne. Množstvo mailov k tejto téme ma usvedčilo, že je vhodné text Novej vodnej paradigmy spristupniť návštevníkom webového portálu SME snáď na hlbšie poznanie vzťahu vody a klímy i vplyvu človeka na rast extrémov počasia, povodní, súch i na meniacu sa klímu Modrej planéty. Rozhodol som sa uverejňovať jednotlivé kapitoly paradigmy pod názvom Nová klimatická paradigma, snáď to bude viac zrozumiteľnejšie o vplyve vody (H20) na zmeny klímy.
