Presadzujem a podporujem agendu „VODA PRE OZDRAVENIE KLÍMY“. Jej cieľom je posilnenie environmentálnej bezpečnosti prostredníctvom zodpovedného prístupu v ochrane prírodného a teda i kultúrneho dedičstva. Napĺňanie agendy, založenej na prijatí novej, vyššej kultúry vo vzťahu k vode, môže na Slovensku vytvoriť viac ako 100 tisíc a v Európe vyše 5 miliónov pracovných príležitostí. Zoznam autorových rubrík: Povodne, Hladujúci potrebujú vodu, Klimatická zmena, VODA zrkadlo kultúry, http://s07.flagcounter.com/mor, Nová vodná paradigma, Košice, Spoločnosť, http://moje.hnonline.sk/blog/4
Starostovia obcí Tichý Potok, Nižné Repaše, Oľšavica, Vyšné Repáše, Torysky, Pavľany obdržali od investora Vodohospodárska výstava š.p. projektovú dokumentáciu výstavy vodárenskej nádrže Tichý Potok.
Začína sa hovoriť, že najväčším bohatstvom 21. storočia sa stala voda. Vo svete vznikajú vojnové konflikty kvôli vode. Zrejme my sme si to ešte nevšimli a stále máme pocit, že jej máme dostatok. Strategický zámer rezortu hospodárstva ťahať nové ropovodné potrubie cez Žitný ostrov len potvrdzuje ľahkovážnosť v rozhodovaní pri ochrane vody. Rusi uvoľnili zo štátneho rozpočtu 20 mld. USD na investovanie do vodných programov a pripravujú sa na distribúciu vody zo svojich oblastí bohatých na vodu do oblastí bez vody a mať z toho dobrý obchod. Rakúšania na začiatku 21. storočia začali zavodňovať poškodenú krajinu. A čo my? Nuž my usilovne pracujeme na tom, aby zo Slovenska čo najrýchlejšie odtiekla všetka dažďová voda, ktorá nás iba otravuje keď prší.
Košický parlament schválil 24. februára 2005 Košický protokol pre vodu. Súčasťou uznesenia Mestského zastupiteľstva bolo aj vyčlenenie 2,8 mil. Sk na realizáciu prvých projektov protipovodňovej prevencie v meste tak, aby projekty spĺňali potreby integrovanej ochrany vôd, posilňovania biodiverzity i zmierňovania negatívnych dôsledkov klimatických zmien. Jeden zo zrealizovaných projektov v Košiciach na sídlisku KVP môže byť inšpiráciou, ako na to, keďže v súčasnom období mestá a obce už niekoľko krát do roka ohrozované prívalovými dažďami i ich rýchlym splachom do potokov a riek, čím hladiny dramatický stúpajú a ohrozujú občanov i ich majetok.
Obec Horný Hričov v partnerstve s MVO Ľudia a voda realizovali v roku 2008 projekt Hričovská vodná cesta, v ktorom sa spojilo užitočné s príjemným. Pôvodným zámerom bolo utlmiť prívalové povodňové prietoky. Zároveň vznikla myšlienka, že by sa mohla voda z mnohých menších zdrojov v okolí zachytávať, skrášľovať a zatraktívniť prostredie. V doline okolo Šípovej studničky a Zlatného potoka, opradenej históriou si môžu ľudia prísť a oddýchnuť, napiť sa, ale aj okúpať sa vo vode, ktorá má podľa rozprávania pamätníkov liečivé účinky.
V roku 2006 MVO Ľudia a voda vypracovali projekt "Vodný zdroj pre Expozíciu tatranskej prírody (ETP)" v Tatranskej Lomnici pre ŠL TANAP. Cieľom bolo zatraktívniť prostredie ETP o vodné útvary, ktoré vylepšia vodný režim i mikroklímu. Potenciálny vodný zdroj sa vytvoril revitalizáciou poškodeného lesa nad ETP v priestore Starej lanovky.
MVO Ľudia a voda zrealizovalo projekt obnovy tatranskej prírody na lokalite pod Starou lanovkou v Tatranskej Lomnici. Projekt bol realizovaný v rokoch 2006 v rámci projektu „Mesiac pre obnovu tatranskej prírody", ako pokračovanie väčšieho projektu Vodný les Slovenskej sporiteľne v Hornom Smokovci (2005). Na prácach sa zúčastnili dobrovoľníci Slovenského skautingu, Strednej dopravnej školy z Košíc, ochranári severovýchodného Slovenska PČOLA, ako aj ďalší dobrovoľníci zo Slovenska a Maďarska. Pri výsadbe stromčekov pomáhali študenti Strednej lestníckej školy z Francuzska a na jeseň 2006 a jar 2007 na obnove pracovali zamestnanci spoločnosti T-Comu. Projekt bol financovaný zo zdrojov Slovenskej sporiteľne. Denne na lokalite pracovalo 40-70 dobroľníkov. Celkovo je zrevitalizovaných 36 hektárov. Ponúkame zopár fotografií z procesu obnovy prírody.
Rast extrémov počasia je závislý na zvýšení rozdielov teploty krajiny. Ak sa blízko seba nachádzajú rozsiahlejšie krajinné útvary s veľmi veľkým rozdielom teplôt, vzniká silná interakcia teplotných prúdov medzi chladným i prehriatym prostredím, ktorá môže spôsobiť devastáciu aj tej časti krajiny, ktorá podlieha prísnej ochrane prírody. Tento fenomén devastácie sa môže zintenzívňovať, ak rozdiel teplôt rastie bez toho, aby človek zasahoval. Typickým príkladom takého devastačného účinku je región Vysokých Tatier, do ktorého patrí aj značne pretvorená a spriemyselnená Popradská poľnohospodársko- urbanna krajina. Tzv. Tatranská bóra (padavý vietor z hrebeňov Tatier) 19. novembra 2004 vyváľal 12.600 hektárov lesa. Keďže sa považuje názor vplyvu úbytku vody v malých vodných cykloch na rast extrémov počasia za detinský, rozhodol som sa zverejniť kapitolu z Novej vodnej paradigmy - Voda pre ozdravenie klímy (www.vodnaparadigma.sk), ktorá sa venuje tejto problematike.
Iste ste sa stretli z informáciou, že na púšti v noci klesá teplota až na bod mrazu, aj keď je leto. To preto, lebo v prostredí chýba termoregulácia a tou je voda. Púšť však nemôže byť tam, kde je voda. Lebo energia vody (modrá energia) s energiou slnka (žltá energia) spúšťa proces fotosyntézy a produkuje biomasu (zelená krajina). Takto je aj s farbami. Originálne farby sú žltá a modrá a ich prienikom je farba zelená. To znamená, že zelená krajina je produktom energie vody a Slnka. Našťastie nie je v moci človeka zastaviť toky energie Slnka na našu Zem.
Človek sa pri stavaní svojho obydlia od nepamäti usádzal tam, kde bol prameň. Keď prameň vyschol, vykopal studňu a čerpal vodu. Keď studňa vyschla, prehĺbil ju, aby získal vodu. Prehlboval ju dovtedy, kým nebolo jednoduchšie priviesť vodu od ďalšieho prameňa. Človek za posledných 100 rokov rozvojom svojich sídiel vybudoval rozsiahle privádzače vody do obydlí na veľké vzdialenosti a zároveň odvádzače odpadovej i dažďovej vody do najbližšieho vodného toku.
Ekologická iniciatíva Hodina Zeme vypínala 27. marca v čase 20,30-21,30 hod. svetlá v mestách po celom svete. Táto iniciatíva chce tým burcovať verejnosť, aby prinútila politikov konať chrániť klímu pred otepľovaním, pretože údajne bez zastavenia produkcie skleníkových plynov do atmosféry nebude možné žiť v mestách napríklad preto, lebo namiesto pevniny tam bude more. Údajne kampaň má tiež upozorniť, že šetrením energie sa zníži produkcia skleníkových plynov CO2, ktoré sú údajne hlavnou príčinou klimatickej zmeny.
Dnes (22.marec) si pripomíname Svetový deň vody. Múdri ľudia si ho zapísali do kalendára, aby mobilizovali pospolitý národ planéty Zem, chrániť vodu pre seba, potraviny i prírodu. Bude sa diať množstvo aktivít, ktoré majú napomôcť zvýšeniu zodpovednosti za stav vody na všetkých kontinentoch. Aj na Slovensku je množstvo aktivít na podporu ochrany vôd. Aká je realita tejto starostlivosti v podaní vodohospodárov? Ponúkam zopár poznámok na zamyslenie.
Horúce zemiaky musia za Bratislavčanov vyťahovať z ohňa regióny ako Rimavská Sobota, Revúca či Rožňava. Je to jasné. Štatistika a vláda predsa nemôžu klamať. Od mája 2008 stúpla nezamestnanosť v okrese Bratislava I. o 94,4 %, ale napríklad v Rimavskej Sobote iba o 24,8 %.
Tento príspevok je motivovaný Svetovým dňom vody, ktorý pripadá na 22. marca a celý svet upozorňuje na globálnu krízu vody ako aj nevyhnutnú potrebu ochrany každej kvapky vody pre ľudí, potraviny i prírodu. Keďže Slovensko je na streche Európy, naďalej sa tvári, že nás sa tento problém krízy vody netýka, napriek tomu, že cena vody na Slovensku je 2 EUR, tak ako v Bruseli, kde je takmer 10 násobný vyšší plat.. Problémov s vodou je neúrekom, preto so si vybral región Zemplína, kde boli v minulom storočí najväčšie vodohospodárske úpravy krajiny na Slovensku. Celkovo sa investovalo viac ako 5 mld. Sk v 60-80-tych rkoch. Poďme sa teda pozrieť, ako táto investícia pomohla rozvoju regiónu, kvôli ktorým sa tieto úpravy robili.
Okrem iných káuz v súčasnosti rezonuje v spoločnosti schválenie územného plánu mestom Vysoké Tatry s ministerským návrhom zonácie Tatranského národného parku, v ktorom sa určuje, kde bude úplná ochrana prírody bez ľudského zásahu, kde sú možné isté zásahy a kde je dovolená úplná devastácia. Touto tatranskou epizódou sa končí evidentná etapa úpadku ochrany prírody na Slovensku, ani nie preto, že sa umožnilo developerom viac ohlodávať koláč vzácnej tatranskej prírody, ale preto, lebo sa nenašla vôľa rozvíjať integrovaný model ochrany prírody, ktorý by nie len zastavil ohlodávanie najvzácnejších častí prírody, ale aj podporoval obnovu tých zdevastovaných častí prírody, ktoré by posilnili ochranu najvzácnejších častí prírody. Otázka znie, či je vôbec možné takýto model ochrany prírody vymyslieť, keďže rastom populácie sa znásobujú potreby existencie.
Manažment krajiny a jeho plánovanie sa musia prispôsobiť požiadavke optimálne saturovať krajinu vodou. Je potrebný stabilný vodný cyklus. Je potrebné obnoviť základné ekologické funkcie, ako návrat vody a vegetácie do krajiny. Schopnosť krajiny zadržiavať vodu musí byť zlepšená. To je možné dosiahnuť obnovou mokradí. Prioritou by malo byť zadržiavanie dažďovej vody tam, kde padá, najmä však v oblastiach zmenených činnosťou človeka.
Vedecké výskumy ukazujú, že v 90-tych rokoch boli vodné pary príčinou jednej tretiny globálneho otepľovania, tvrdí najnovší výskum a ktorom informuje The Guardian (piatok, 29.januára 201) z pera environmentálneho korešpondenta Davida Adama, (http://www.guardian.co.uk/environment/2010/jan/29/water-vapour-climate-change). Napriek tomu, že sa nestotožňujem s interpretáciou vplyvu zvyšovania skleníkových plynov H2O na klimatickú zmenu, v záujme hľadania pravdy o príčinách klimatickej zmeny, uvádzam doslovný preklad článku.
Mestá a obce trápi viacero vodohospodárskych a klimatických problémov. Sú ohrozované častejšími a extrémnejšími povodňami a taktiež sami ohrozujú svoje partnerské obce v povodí. Vybudovaná kanalizácia v obciach je zahlcovaná prívalovými dažďami a nestíha odvádzať dažďovú vodu. Mestá sa presušujú a dosahujú extrémne teploty a zhoršujú kvalitu prostredia, čo má negatívny dopad na zdravotný stav obyvateľov miest a obcí.
Extrémne mrazy minimálne v Európe prinášajú novú módnu vlnu o globálnom ochladzovaní a zosmiešňovanie vyznávačov globálneho otepľovania, ktorí sú momentálne v defenzíve, lebo je chladno. Na poli tohto rinčania zbraní, kto bude úspešný, vytráca sa podstata. Je veľmi reálne, že už na jar nastúpia do ofenzívy vyznávači globálneho otepľovania, lebo bude určite horúcejšie, ako kedysi bývavalo. Na hojdačke sa budú striedať v ofenzíve zástancovia i odporcovia globálneho otepľovania, podľa toho, aké bude počasie bez toho, aby sme chápali podstatu?
Švajčiarska precíznosť sa prejavuje aj v tom, že všetko dokonale pripravujú. Ku každému novému zákonu majú okrúhly stôl, všetko do detailov preberajú a následne navrhujú. Poďme sa pozrieť teda, ako uplatňujú túto precíznosť v slovenských reáliách na príklade švajčiarskeho finančného mechanizmu, do ktorého v nasledujúcich rokoch potečie cca 41 mil. EURO daňových poplatníkov Švajčiarskej konfederácie na Slovensko.
V čase vianočných sviatkov zažívala veľká časť Slovenska povodňovú traumu. Prešli 2 týždne a povodne sú tu zas. Zdá sa, že zlyháva systém v ochrane pred povodňami. Prebudí sa Slovensko, aby začalo riešiť podstatu? Rozmumieme podstate?
