študent bratislavskej žurnalistiky. mladý, ambiciózny a hlavne nesmierne talentovaný ;o) Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Postrehy insitného ekonóma, Nezaradené
Tak sme to všetci spolu prežili, aj keď návštevnosť ukazuje, že nás až tak veľa nebolo ;o) Séria šiestich pokusov o články o hudbe je zakončená. Zostalo mnoho odoziev na plytkosť a nedokončenosť jeho častí. Ďakujem za ne, presne to bolo cieľom. Prečo? Vysvetlím...
Rozdelenie na hudobný mainstream a underground je vždy otázny a plný nejasností. Rozlíšiť, čo je ešte prirodzená hudba a čo je nadbiehanie trhu, nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. Je úspešný spevák komerčným len preto, lebo ho ľudia majú radi? Pri tvorbe tohto textu som si vybral jednoduché delenie na populárnu a menšinovú hudbu (na underground a mainstream).
Nástup hip-hopu na Slovensku výrazne zaostal za svetovými trendami. Kým vo svete naplno bežal Vanilla Ice, LL Cool J, na Slovensku sa stále počúval Elán. Prvá výrazná a prelomová nahrávka bola až v roku 1997, keď skupina Trosky zo Zlatých Moraviec nahrala album Tozmemi. Netreba však zabúdať ani na predošlý pokus o výber toho najlepšieho, čo na Slovensku v tomto štýle bolo - Zvuk ulice.
Mnohí označujú underground za podhubie kvalitnej hudby, niečo, bez čoho by nevznikla. Pre mnohých je však underground dobrou hudbou samotnou. Hudba v tejto fáze ešte nie je viazaná zmluvami s veľkými vydavateľstvami, hudobníci nie sú v polohe, že musím niečo nahrať, ale môžem niečo nahrať, čo im dodáva veľa autorskej slobody. Takisto im do dáva veľa možností vyjadriť svoje názory, ktoré sú často v rozpore s prezentovaným smerovaním krajiny. Na záver úvodu treba spomenúť, že väčšina mainstreamových skupín z undergroundu vzišla (aj Horkýže slíže začínali v garáži).
Keď bola vo Veľkej Británii založená skupina Sex Pistols, len málokto tušil, ako veľmi sa tým menia dejiny svetovej hudby, či sveta celkovo. Po farebnom a veselom hnutí hippies prišlo niečo nové, čo opäť vytvorilo generáciu búrlivých revolucionárov.
Otrasený hrôzami vojny neostali len priame obete, ale aj nová mladá generácia, ktorá stratila všetky dovtedajšie istoty. Svet sa rozdelil na „dobrých a zlých“. Každá časť sveta toto delenie videla ináč. Na Západe narastala hlavne túžba po stálom mieri, po idyle neprerušovanej vojnovými konfliktami. Takisto nastal nebývalý rozvoj drog a halucinogénnych látok.
Hudba mala odnepamäti vplyv najmä na mladú generáciu, ktorú formovala a vytvárala jej myslenie. Zmeny v politických systémov, zmeny v dovtedajšom tradičnom zmýšľaní prichádzali väčšinou tiež od mladej, revolučne naladenej generácie. Z toho vyplýva, že napriek tomu, že hudba neovplyvňuje politiku vždy priamo, má na ňu výrazný vplyv, či skôr sa stáva symbolom.
Dnes som mal byť spasený. Ako? Kde? Ani sám presne neviem, ale všetko nasvedčuje tomu, že večer cestou autobusom z práce domov. Hm, aké je to vraj jednoduché...
Bol som na jednom softbalovom turnaji, medzinárodný punc mu dávali dva tímy z Chorvátska. Jednému z nich som večer rozhodoval, vylúčil som im dvoch hráčov. Nečudo teda, že ma večer v podniku s pivami v ruke obkľúčili a žiadali vysvetlenie. Tak som im teda vysvetlil, prečo som urobil, čo som urobil. Emócie opadli a zdalo sa, že ma trochu aj pochopili (predsa len vulgárne nadávanie rozhodcovi priamo do očí je dôvodom na vylúčenie hráča...). Neskôr sme prešli aj na iné témy...
Boh stvoril svet pred 6000 rokmi. V harmónii tu nažívali ľudia, dinosaury, všetky rastliny, o ktorých nás v škole učili ako o vyhynutých... Až kým neprišiel dôvod na zásadnú očistu spoločenstva, Boh sa teda odhodlal na potopu, to bolo v roku 2000 pred našim letopočtom.
Už o tri dni to vypukne, v Pezinku sa otvoria brány môjho druhého najobľúbenejšieho letného festivalu (Pohoda je predsa len niečo viac...). Svoje zásluhy na tomto postavení má zaiste aj umiestnenie v mojom domovskom meste, ale určite to nie je len v tom. Hodokvas je skrátka Hodokvas, so všetkým, čo k tomu patrí...
V tomto príspevku by som chcel neznalým ľuďom poradiť, ako sa vyrovnať so situáciou, do ktorej sa asi všetci skôr či neskôr dostaneme. Samozrejme, dúfame, že neskôr a snažíme sa jej všetkými silami vyhnúť, ale čo robiť, keď naozaj stretneme na ulici Róma?
Tri roky dozadu, keď som ešte trénoval. Raz večer mi prišla sms: Ahoj, ako sa máš? Netušil som, kto to je, tak som odpísal niečo v tom zmysle, že dobre a kto to vlastne je.
Pred hlavnou spravodajskou reláciou na verejnoprávnej STV sa od septembra bude vysielať magazín s odľahčenými informáciami o spoločenskom živote. Väčšina z nás tomu hovorí bulvár, podobný tomu, aké vysiela Markíza v relácii Na streche. Tak teda, Čoho sa Ibrahim Maiga bojí každé ráno, keď si dáva cukor do kávy???
Najbulvárnejší slovenský denník - najlacnejší, najkratší, najnenávidenejší, najväčšie pokuty za omyly v článkoch a predsa najčítanejší. Aj periodiká takéhoto typu majú svoje oprávnené miesto v mediálnej mozaike každej krajiny. A v konečnom dôsledku aj pomáhajú nám všetkým...
My nie sme skinhedi, my nie sme rasisti, my sme Slovenská pospolitosť. My sme nevzdali ideálov, my stále bojujeme za slovenský národ. Nepriateľov je predsa mnoho, zo všetkých strán na nás niekto útočí, zvnútra nás rozleptávajú naše vlastné kvázimenšiny. To len vy zadebnenci, prisluhovači amerických imperialistov a budúci pohrobkovia nášho slávneho národa to nevidíte...
Môj brat bol vtedy veľký frajer. Asi jediný na ulici, ktorého v jeho veku pustili rodičia samého do obchodu. Bola to síce len mliekareň za rohom, ale aj tak ho všetci naokolo uznávali. Ja som bol vtedy ešte veľmi málo rokov na to, aby som pochopil, akým frajerom je môj brat. Je odo mňa o štyri roky starší...
Piaty augustový deň je každoročne dňom osláv narodenín prvého slovenského prezidenta (demokratického) Michala Kováča. Tentokrát bol tento deň ešte o niečo významnejším, jubileum 75 rokov je len raz za život (to je vlastne aj 63, ale toto je ako tak okrúhle). Tak teda všetko najlepšie...
Bez mučenia sa priznám, včerajší futbal som s nalepenými očami na obrazovke nesledoval. Po prvé som nestíhal z tréningu a domov som prišiel až na druhý polčas a po druhé, keď som už bol doma, mal som zrazu veľa iných zaujímavejších vecí na práci ;o) Ale do hodnotenia sa smelo púšťam, však politike a futbalu rozumie každý Slovák...
(aspoň tak sa myslím slušne povie to, na čo som myslel...) Raz k nám prišiel môj malý (asi 16-ročný ;o)) bratranec. Sa pýtal, či nemám nejaký dobrý hip-hop. Som mu ponúkol, že Čistychova. On na to: Né (jemne bratislavský prízvuk), ten je príliš komerčný... Nemáš na Indyho a Wicha? Tak tomuto som nepochopil, komerčný? Asi máme tieto hranice niekde inde položené...
