Na sebectvo mladej generácie, ktoré je údajne omnoho väčšie ako sebectvo predošlých generácií, poukázali opäť ľudia obhajujúcisocializmus. Moja reakcia na seba nenechala dlho čakať. Aj zasocializmu boli všetci ľudia niekedy sebeckí. A dôsledky tohto sebectvaboli horšie ako dôsledky sebectva kapitalistickej mládeže. Tietotvrdenia sa snažím doložiť článkom v Smižianskom hlásniku. Hlásnik sa roznáša zadarmo do každej poštovej schránky v našej dedine s vyše 8000 obyvateľmi.
Pôvodné znenie článku bolo oveľa provokatívnejšie, na žiadosť redakciesom článok viedol viac v akademickom duchu. Samozrejme mnoho našichobčanov preto článok nepochopilo. Už som sa stretol s nechápavýmireakciami. Budem však rád, ak pochopí aspoň niekto. Posolstvá článku súviaceré:
Socializmus je i morálne podradený kapitalizmu, nielen ekonomicky.Milton Friedman raz povedal, že keby zaviedli socializmus na Sahare, do5 rokov budú ľudia stáť rady na piesok. Socializmus ignoruje ekonomickýproblém vzácnosti a preto hlavným ekonomickým nedostatkom socializmu jevšadeprítomný NEDOSTATOK všetkého, všeobecná chudoba. A rovnosť votroctve. Socializmus o sebe skrze svojich prorokov pokrytecky tvrdí,že sa snaží zrušiť sebectvo, zisk a že buduje bratstvo. Vytvára všaknedostatok, často psychickú emigráciu (termín Jána Pavla II.) a závisť.Kapitalizmus o sebe hovorí pravdu a vystavuje sa zrkadlu kritiky. Jehoobhjajcovia uznávajú, že je založený na sebectve a že za kapitalizmu sadarí aj závisti. Na sebectve je však založený každý ĽUDSKÝ a nie anjelský systém. Akapitalizmus, na rozdiel od socializmu, ktorý pokrytecky tvrdí, že nieje založený na sebectve, využíva dokonca aj sebectvo pre blahobyt čímviacerých. Vo svetle pravdy o sebectve kapitalistickej mládeže je možnénájsť rezervy, ktoré je možné využiť pre ďalší rozvoj kapitalizmu.Preto
Je potrebné byť morálnym za kapitalizmu a nie byť morálny napriek kapitalizmu.Dodržiavanie sľubov a zmlúv, rešpekt k súkromnému vlastníctvu iného azodpovednosť za súkromné vlastníctvo, empatia a láska k blížnemu, ďalejšetrnosť spojená s investíciami do budúcnosti namiesto okamžitéhospotrebovávania všetkých zdrojov a podnikavosť, čiže cit pre spoznaniea schopnosť uspokojenia potrieb iných - to všetko sú morálne vlastnostipodporujúce efektivitu a pravý ľudský rozvoj kapitalizmu. Preto môžumať humánni ľudia nádej, že
Je istotne možné žiť morálne a s nádejou i za kapitalizmu. Platí to pre všetkých ľudí, teda aj pre mládež.
V mládeži je nádej na lepšiu budúcnosť.Mládež si musí vážiť sama seba a svoje schopnosti a je potrebné daťmladým pozitívny vzor a ukázať cestu pravého rozvoja. Túto zdravúsebaúctu majú starší a skúsenejší mladým dožičiť.
Oslava Miltona Friedmana a recepcia ekonómie, vedy Adama Smitha, v Smižanoch.Nikdy by som si neodpustil, že som po Friedmanovej smrti nenapísaloslavný článok na jeho počesť. Keďže som sa nestihol zúčastniť súťaže Študenstká esej Odkaz Miltona Friedmana pre Slovensko, využil som prvú ďalšiu vhodnú príležitosť.
Sebaprezentácia.Mnohí Smižančania, ktorí mi v živote pomohli, či už širšia rodina,učitelia, kňazi, dobrí ľudia a v neposlednej rade kamaráti a mládež,títo všetci radi uvidia, že aj ja úspešne rozvíjam svoje talenty. Malsom totiž isté problémy so štúdiom, takže som takto vhodne upozornil,že úspešne pokračujem vo svojom vzdelávaní nedávnym dosiahnutímbakalárskeho titulu. Samozrejme ide aj o prezentáciu mojich názorov,ktoré prekvapia mnohých mojich známych.
Snaha odstrániť "psychologickú" emigráciu. Ján Pavol II. píše v 15. hlave encykliky Sollicitudo rei socialis,že psychologická emigrácia je akýmsi prejavom "sklamania alebozúfalstva a vedie k nezáujmu o národný život", v stave takmerabsolútnej závislosti, spôsobenomvšezahŕňajúcim štátnym byrokratickým aparátom alebo tiež tradičnýmvzťahom tradičnej závislosti "proletára v kapitalizme", ako sa v encyklike tiežuvádza. Ľudia sú takto ukrátení o časť svojej ľudskosti, pretože akostvorení na obraz Stvoriteľa by mali tiež tvoriť a nie hlivieť astagnovať v závislosti na čomkoľvek. Každý má tvoriť svojim osobnýmspôsobom v rámci svojich talentov a má prekračovať možnosti, z ktorýchzačínal. Ako ďalej uvádza aj Ján Pavol II., socializmus "ubíja ducha podnikavosti, t.j. subjektívnu tvorivosť občana." Socializmus do nás vtlačil ubíjajúcu pasivitu a vždy privoľbách čakáme, čo začne robiť štát nové pre nás. Podľa Jána Pavla II.je správny postoj človeka opačný. My, ja osobne musím niečo urobiť preseba a blížnych. Ak existuje nejaký problém, najprv je potrebné hľadaťriešenia svojpomocne a štát bude na riešenie problému povolaný až ako poslednápodporná inštancia. Ak sa budú ľudia v konaní spoliehať v prvom rade na seba a blížnych a až potom na pomoc štátu, potom budeminimalizovaná "psychologická" emigrácia za kapitalizmu.
Článok je ešte čerstvý, som zvedavý na jeho ďalšie dopady napolitické názory a praktické postoje Smižančanov. Nejaký vplyv to môžemať. Môže to mať aj nejaký vplyv na moju osobu a hlavne na postoje vočimne. Autor tohto článku je totiž živým občanom Smižian. Rád si nájdeslávnostné miesto v miestnom katolíckom kostole na nedeľnej bohoslužbe.Tak ako aj poslednú nedeľu.
Nie som abstraktný mysliteľ, ktorého nikto nepozná. Mám reálne vzťahy sreálnymi ľuďmi zo Smižian, a preto sa názory prezentované v článku môžukonfrontovať s mojím správaním. Ja sa však pravde neskrývam a ak budemať niekto niečo proti mne či mojim názorom, rád si to vypočujem ačasom sa po vlastných chybách z dobrého slova aj čiastočne poučím.Dôležité je smerovanie človeka. Niekedy je aj cesta cieľom. V tomtoprípade určite.
Ako ja, tak je ajkapitalizmus otvorený pravde. A to aj nepríjemnejpravde o sebe, ktorá ho môže posunúť ďalej k rozvoju. Na rozdiel odsocializmu. Ten nie je otvorený nepríjemnej pravde o sebe a morálnezlepšenia neodstránia vecné nedostatky socialistického systému.
Walter Eucken, zosnovateľ nemeckého sociálne-TRHOVÉHO (opak SOCIÁLNEhotrhového hospodárstva) hospodárskeho "zázraku" vedel o nadradenostikapitalizmu voči socializmu už pred 60 rokmi: "Tua všade inde sa nerozpoznalo, že každodenné hospodárenie, ktoré saodohráva v jednotlivých systémoch, má vecnú logiku. ... Eticképolepšenie človeka nemôže odstrániť škody systému, ani rozpad práva,ktorý je spätý s centrálne administratívnym hospodárskym systémom. Toplatí analogicky pre systémy iného typu. Všetko závisí na základnomrozhodnutí. Celkový (systém) poriadok by mal byť taký, aby ľuďomumožnil život podľa etických princípov."Presne toto som sa snažil v článku vysvetliť a učiniť základné rozhodnutie.
Vecné zákonitostifungovania socialistickej ekonomiky a nedostatky z neho plynúce nie jemožné odstrániť etickým polepšením človeka. Preto povedal Benedikt XVI., ktorý písal už roku 1985 a skôr o morálnej nadradenosti kapitalizmu voči socializmu, pred viac ako rokom Rímu a svetu : "Životodárna sila jeho svetla ťa povzbudzujeangažovať sa na budovaní nového svetového poriadku, založeného naspravodlivých etických a ekonomických vzťahoch."Tento poriadok ešte len má vzniknúť. A má vychádzať zo súčasnéhosystému, pretože nie je možné ignorovať ekonomické zákonitosti, ale ichmá rozvinúť a morálne zdokonaliť. Preto akékoľvek zmravňovanie ľudstvaje potrebné vykonávať v rámci kapitalizmu a nie napriek kapitalizmu,lebo v ľudskom svete platia a priori ekonomické zákony. Tak akogravitačný zákon sa ani ekonomické zákony nedajú oklamať. Preto mojezákladné základnérozhodnutie je, spolu sFriedmanom, jeho "duchovným otcom" Adamom Smithom a ďalším ekonómom G.Warren Nutterom: "I choose capitalism." (Ja volím kapitalizmus.) Čo volíte vy, ostatní Smižančania?
