Moja cesta za myslením slobody však nebola ľahká a jednoznačná. Ešte i celú strednú školu somsa najviac venoval geografii. O štúdiu ekonómie som uvažoval len preto,lebo som nebol vyprofilovaný a mamka mi hovorila, že s ekonómiou budemmôcť robiť, čokoľvek ma bude baviť. Teraz viem, že mala pravdu, i keďmôj tvrdohlavý rozum si nechcel predstaviť štúdium niečoho, čo manedokáže naplniť. Vtedy som si to o ekonómii myslel. Istú kapitoluslobody som však už mal v tej dobe za sebou.
V siedmom ročníku základnej školy sme sa mali naučiť dve strofy Chalupkovej Morho!, no ja som sa ju naučil celú a odvtedy som ju recitoval každý rok vletných táboroch, vo chvíľach, keď už organizátori nevedeli inakzabaviť mládež. Vedel som, čo je nesloboda, a vedel som, čo je tovzbura proti neslobode. Veľmi som sa cítil sžitý s revoltou slovanskýchhrdinov proti rímskemu cárovi zrekonštruovanou v Mor ho!. Utláčanie somneznášal, no moja cesta za myslením slobody musela ešte prejsťniekoľkými zákrutami.
Na gymnáziu som bol všestranný, no niektoré predmety som preferovalmenej ako iné. Najviac som mal rád geografiu a spoločenskovednépredmety ako Náuka o spoločnosti mi boli cudzie, iste aj kvôli niepríliš pútavému vyučovaniu týchto predmetov. Zo spoločenských vied maešte najviac zaujímal dejepis, i keď si s úsmevom na tváripamätám, že som sa v prvom ročníku na gymnáziu odmietol učiť evolučnúteóriu človeka, pretože som ju považoval za nezlučiteľnú s mojouvierou. Pani profesorka ma rešpektovala a tým si ma potom získala. Snie príliš hlbokým spoločenskovedným vzdelaním som sa tak pripravoval najednu voľbu.
Ako prvovolič vo voľbách roku 2002 som nechcel nechať nič na náhodu.Snažil som sa pozerať čo najviac televíznych novín a najmä televíznychdiskusií, chcel som počuť všetkých predstaviteľov, aby som si utvorilvlastný názor. Vždy som bol národovcom. Chcel som preto voliť SNS.Zvedený názorom, že SNS budú mať málo hlasov som volil Mečiara, tohosilného chlapíka, na ktorom mi imponovalo, že vždy každého protivníka vdiskusii prekričal. Mal vždy posledné slovo. Možno by som sa rozhodolinak, keby bol po Mečiarovi zaznel ešte iný argument. Ten však nezaznela preto som volil HZDS. V tej dobe ale moja budúcnosť stála predoveľa dôležitejšou voľbou.
Dal som na mamkinu radu a poslal som prihlášku na prijímačky naNárodohospodárskufakultu Ekonomickej univerzity v Bratislave a na Fakultu informatiky astatistiky na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. "Poistku" som mal vautomatickom prijatí na Fakultu elektrotechniky na Českom vysokom učenítechnickom v Prahe. Prijímačky som mal najprv v Prahe, a tie som - zmatematiky a angličtiny - zvládol výborne, a tak som pre organizačnéproblémy mojej cesty už do Bratislavy necestoval. Dostal som sa teda nafakultu informatiky a statistiky, do bezprostrednej blízkostinárodohospodářské fakulty a Liberálního institutu. Celkom neplánovane.
Bolo to asi po dvoch týždňoch školy, koncom septembra 2002, keď bol u nás v škole naJižním městě stánok s akýmisi ekonomickými knihami sozľavou pre študentov. Knihy som síce vtedy nečítal, ale zaujímali ma, apredovšetkým som chcel nájsť cestu, ako tú nenávidenú ekonómiu voviesťdo služby naplnenia môjho ducha. Na prvý pohľad si ma získala kniha snápisom na obale: Křesťanský ekonom a filosof Michael Novak. Netušilsom, kto je Michael Novak a nezaujímalo ma meno vydavateľstva čiinštitútu. Kresťanský + ekonóm, toto spojenie slov nabudilo mojuzvedavosť. Bol som až chtivý, dozvedieť sa, ako je možné dať tieto dveslová zmysluplne dohromady. Pamätám si cenu: 39 Kč. Keby stála hoc aj1000 Kč, tak by som si ju kúpil. Nakoniec som asi toľko peňazí v tendeň minul na nákup kníh Liberálního institutu...
Ešte v ten večer som prečítal tú knihu o Novakovi. Abol som ohromený. Tá kniha zasiahla takmer všetky slabé miesta môjhoducha. V tú noc som sa svojimi názormi stal klasickým liberálom. Knihabola napísaná v turbulentnej dobe okolo 11. septembra 2001. Novakpísal, že nestačí revoltovať voči neslobode, proces získania slobôd jepotrebné viesť uvážlivo, s rešpektom k povahe človeka a možnostiamľudských systémov, náchylných k moci. Novak mi naplno otvoril bránu k personalistike rakúskejškoly.
Prvou zastávkou bol Ludwig von Mises, na ktorom sami páčilo zdôrazňovanie ľudského činu a úcta k dôstojnosti jednotlivca.Počul som potom mnohé hlasy odporúčajúce štúdium F. A. Hayeka. Nebol tolen úctyhodný pán profesor Tomáš Halík a zanietený pán docent Tomáš Ježek (aneskôr aj prezident Václav Klaus, a najviac intelektuálny aristokrat,pán docent Ján Pavlík), ale i samotný Michael Novak, ktorého som vBratislave počul vysloviť slová: "My intellectual hero was FriedrichAugust Hayek". Po prečítaní Hayekovej Osudnej domýšlivosti padli moje poslednézábrany proti evolučnej teórii. Hlas Michaela Novaka je tichý a pokojnýa taká je i argumentácia Hayeka, avšak práve tu najviac platípríslovie: Tichá voda brehy myje.
Pokojné zasadenie do turbuletného poriadku sveta. To vo mne spôsobilo aspôsobuje priamo i sprostredkovane štúdium tohto nezabudnuteľného človeka,nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Friedricha Augusta Hayeka, ktorýzomrel práve pred 15 rokmi v meste Freiburg. Odpočívaj v pokoji,Friedrich August Hayek. Oprava gramatických a lexikálnych chýb: 24. 3. 2007 16:22 Tomáš Krištofóry
