Necelú polhodiny cesty z prímorského mesta Saranda leží zátoka, ktorú preslávilo staroveké mesto Butrint. Po celom Albánsku by sme našli viacero starovekých miest, ktoré si pamätajú nadvládu Grékov či Rimanov, ale Butrint je spomedzi všetkých tým najpozoruhodnejším a najlepšie zachovaným. Ruiny Butrintu sa dnes ukrývajú národnom parku, ktorý domáci premenovali na oázu pokoja. Život tu plynie inak ako v mestách. Na vodnej hladine sa premáva niekoľko drevených člnov. Niektorí priamo z nich lovia ryby a iní obchádzajú miesta, kde chovajú čierne slávky, aby ich skontrolovali či vybrali von. „Taliani tu zriadili stanice, kde chovajú mušle a potom ich vyvážajú domov“ rozhovorí sa taxikár v lámavej nemčine. Aj on pracoval v Taliansku ako mnohí, ktorých sme stretli pred ním. Pred pár rokmi sa vrátil a pochvaľuje si, že to bolo dobré rozhodnutie.
Začiatok starého sveta premeneného na kamenných svedkov minulosti oznamuje vysoká Benátska veža, aké sa zvykli stavať pri pobrežiach. Ráno pri nej ešte panuje pokoj, ešte nedorazili skupinové výlety a tak budeme mať miesto ešte niekoľko chvíľ sami pre seba. Butrint má veľmi zaujímavú polohu. Leží na výbežku, akomsi polostrove obkolesenom morom, ktorý k pevnine spája len úzky pás zeme. Nechýbalo veľa a bol by ostrovom. Mesto založili svojho času Gréci, ale vznešenejšia až legendárna verzia hovorí o zakladateľovi ako o mužovi menom Helenos, synovi slávneho trójskeho kráľa Priama, ktorý utiekol z Tróje a dostal sa až sem na dnešné albánske pobrežie. Aj známy Aeneas sa tu mal podľa Vergília zastaviť na svojej epickej plavbe do Itálie. Dnes je Butrint pod ochranou UNESCO a niet sa čomu diviť. Najstaršie vykopávky sú staré takmer tri tisíc rokov. Žili tu Gréci, Rimania, neskôr tu dýchala Byzantská ríša a o storočia neskôr dokonca Benátčania. Medzi tým zažil Butrint niekoľko pádov a vzostupov ako takmer každé významné mesto. Až v stredoveku sa na neho vďaka zemetraseniam či záplavám začína zabúdať, stavby chátrajú, strácajú sa pod nánosom času až sa Butrint musel znovuobjaviť.
Last Minute Albánsko
Vyberte si z ponuky lastminute zájazdov do Albánska za konečné ceny vrátane všetkých poplatkov.
Vojdeme do ticha starovekého mesta a už sa teším na jeho objavovanie. Nie sme tu úplne sami, túla sa tu niekoľko turistov, ale takmer každý kráča vyznačenou trasou. Stačí z nej odbočiť a odrazu je Butrint len váš. Tento pocit objaviteľa je obrovskou devízou a koľkokrát návštevník nájde to čo by mu inak uniklo. Najviac starovekých odkazov patrí Rimanom, hoci to neboli oni kto založili mesto. Okraj starého mesta stále strážia hradby. Miestami sa rozpadli, zanikli, stratili sa, ale tam kde sú dokazujú svoju silu. Veľké kamenné bloky naukladané na seba neskôr doplnili menšie kamene, no s rovnakou funkciou. Dokonca sa kde tu ešte objaví na kameňoch vytesaný nápis či značka v gréckej alfabete. Centrum mesta si pamätá zlatý vek Butrintu, teda 2.storočie pr.Kr., kedy vládu nad mestom prevzali Rimania a pretvorili ho na významné obchodné centrum. Agora alebo ak chceme, rímske Fórum sa premenilo na kamenné základy, no stále sa dajú rozoznať náznaky kúpeľov, domov, dláždených ulíc a samozrejme divadla, kde si našlo miesto cca 2500 ľudí. Ruiny sú plné detailov od malých reliéfov, cez kamenné kvety až po drobné fresky či mozaiky. Scéna divadla je vďaka nedávnemu dažďu naplnená vodou a tak jediní kto tu bude mať predstavenie sú žaby, vodný hmyz či hlučné cikády ukryté v korunách stromov. Páči sa mi atmosféra tohto starovekého miesta.
Za hustým porastom stromov ležia rozvaliny niekdajšej vily, aké si tu stavala miestna aristokracia. Pôsobí tak krásne opustene ako zabudnuté vily pozdĺž cesty Via Appia. Len vietor sa preháňa popod kamenné oblúky, ktoré niekedy držali steny či stropy. Po Rimanoch sa sem nasťahovala Byzantská ríša a jej najkrajšou stavbou je veľká kamenná bazilika. Nemá strechu a zostali z nej len hlavné múry ozdobené vysokými oknami, no stále má v sebe niečo čarovné čo si so sebou nesú starobylé stavby. Neďaleko odtiaľto ležia na severe niekdajšie brány. Aj z levej aj morskej zostalo len torzo, no kúsok za nimi sa krajina stratí a prechádza do vodnej hladiny. Presne vďaka tejto polohe bol Butrint významným prístavom. Na pokojnej hladine pádluje muž na malej loďke a ten stelesňuje pohodu celého miesta.
Cestička pod stromami sa stočí nazad k bývalému mestu a séria schodov vedia hore na vrchol pahorku, kde svojho času stála Akropola. Postavili ju Gréci, no dnes skôr vidno stopy Benátčanov vďaka kamennej pevnosti starej len pár storočí. Neskôr, keď tieto miesta dobyli Osmani, aj oni si tu zriadili svoje sídlo a tak zavŕšili prierez významnými národmi, ktoré tu svojho času žili. Veža pevnosti je dnes zrekonštruovaná a tak pôsobí o niečo novšie, než v skutočnosti je. Tu hore sa mi najviac páči pohľad na celé okolie. Pod nami koruny stromov a v diaľke vidno kopcovitú krajinu a zárezy kadiaľ sa kľukatí morská voda. Sem tam vykukne medzi stromami aj kúsok starovekých či byzantských múrov, ale panoráma albánskej krajiny zaujme viac. Koľko takých pohľadov tu v Albánsku človek zažije? Jedno je však isté. Každý sa mu zapíše do pamäti, pretože Albánsko je také. Malé očakávania sa tu premenia na unikátne zážitky a Albánsko to veľmi dobre vie.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme skvelé jedlo.
foto: Tomáš Kubuš, Butrint, 1.august 2014
