Necelých 30 kilometrov od hlavného mesta sa v krajine rozprestiera úplne odlišný svet. Veže kostolov a katedrál ustúpia jazerám a na ich hladine sa zrkadlí odlesk stredovekej rozprávky. Najkrajší litovský hrad menom Trakai leží priamo tu v národnom parku, ktorý pretkávajú snáď dve stovky jazier. Trakai je maličké mestečko, kde žije len niečo cez 5000 obyvateľov a na návštevníka pôsobí tak akoby ho tvorila len jedna dlhokánska hlavná ulica okolo ktorej sa krúti celý život. Najväčším drahokamom celého mestečka je prekrásny hrad Trakai. Stojac na brehu jazera sa javí spočiatku ako prízrak a nikto z jeho oranžových vežičiek nespustí zrak. Hladinu jazera pretínajú šliapacie loďky či malé drevené člny na ktoré si prišli miestni oddýchnuť. Sedem vysokých hradných veží spája do celku mohutný, takmer desať metrový múr. Hrad leží na malom ostrovčeku, no dnes sa k nemu dá pohodlne prejsť vďaka dreveným mostom. Aj to pridáva Trakaiu na atmosfére. Keď sme tu boli s bratom naposledy, mrzlo, všade bol sneh a okolo nás poletovala litovská zima. Je neskutočné sledovať tú premenu, keď je leto. Trakai slnko pristane a ja sa ne jeho obrysy neviem vynadívať. Nádhernú stavbu nechal postaviť v polovici 14.storočia knieža Keštutis, aby ochránil Trakai a neďaleký Vilnius pred dravými nájazdmi Teutónskych rytierov, ktorí chceli tu na severe Európy šíriť katolícku vieru. Koniec koncov Litva bola kedysi poslednou baštou pohanstva v Európe. Panoráma hradu je natoľko očarujúca, že človek túži aspoň na chvíľku sa stať maliarom, aby tu mohol stáť a hodiny ho mlčky sledovať, zatiaľ čo by ho pohyby štetca prenášali na plátno. Za bránou sa otvorí nádvorie a počas leta tu možno stretnúť niekoľko postáv v stredovekých šatách, stánky s občerstvením, no nie hocakým, ale stredovekým, teda kusy grilovaného mäsa a pivo ochutené o med či bylinky. Samotné srdce hradu rastie do výšky a tvorí ho niekoľko poschodí s výhľadom na skryté námestie, kam nemá slnko takmer žiaden prístup. Dnes zaplnili hradné miestnosti vitríny s historickými artefaktmi, zbraňami, obrazmi, ale nájdeme tu aj kamennú kaplnku či stovky malých detailov, ktorými architekti ozdobili steny. Po prehliadke je najkrajšie sadnúť si na breh jazera a nechať uležať myšlienky.
Trakai nie je známy len vďaka rozprávkovému hradu, ale aj vďaka zaujímavej komunite Karaimov. Že ste o nich ešte nepočuli? Pravdupovediac, nemali ste kde, pretože ich v Európe žije už len cca 2000, pričom práve Litva je po Ukrajine, krajinou kde by sme ich našli najviac. Celá štvrť v Trakai na brehu jazera s výhľadom na hrad patrí Karaimom. Žijú v drevených domov pastelových farieb postavených priamo pri ceste a celá štvrť dýcha minulým storočím. Ak by sa namiesto áut sem tam cestou prehnali kone s kočmi, bolo by to dokonalé cestovanie v čase. Za drevenými ohradami pestujú kvety či zeleninu a ich život pôsobí príjemne a neuponáhľane. V strede ulice stojí kovová bránka a za ňou dom, ktorý sa nepodobá na ostatné. Až pri druhom pohľade vyjde najavo, že to nie je dom, ale synagóga, pretože komunita Karaimov sa odvoláva na svoje židovské korene. Karaimská komunita je vo svojich zvyklostiach a tradíciách veľmi zaujímavá. Neuznáva ústnu Tóru a na vedomie berie iba Tanach, teda Starý zákon. Čo je však ešte zaujímavejšie, je fakt, že svoje modlitby nesmerujú na východ ako ostatní Židia, ale na jeruzalemskú mešitu Al-Aksá, pričom aj Ježiša aj Mohammeda uznávajú za prorokov a namiesto hebrejského písma radšej používajú latinku. Ani ich pôvod nie je úplne jasný. Niektorí tvrdia, že sa oddelili od Chazarov, iní že sú potomkovia Židov, ktorí sa usadili na Kryme. Čím viac sa o nich človek dozvie, tým tajomnejšia sa táto komunita javí. Tu v Trakai držia pokope a cudzinca medzi seba len ťažko vpustia, no pozdravy a úsmevy rozdávajú. Kto sa chce dozvedieť viac, ten zavíta do Karaimského múzea plného fotografií, krojov, tradičných nástrojov či drobností ozrejmujúcich ich život.
Túlam sa pomedzi farebné domy a na brehu jazera je niekoľko desiatok stánkov so suvenírmi. Tie ma až tak nepriťahujú, ale keď si všimnem zopár podnikov s typickými domácimi jedlami, dostanem na ne chuť. Medzi najväčšie karaimské špeciality patrí Kyblinai. Pripomínajú zatvorené taštičky a sú naplnené mletým mäsom, cibuľou a šampiónmi. Unikátne jedlo na unikátnom mieste.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete aj u mňa na stránke:
foto: Tomáš Kubuš, Trakai, 15.august 2013
