Medzi najznámejšie miesta severovýchodného Tuniska sa radí aj pobrežný Hammamet. Leží na samom začiatku výbežku Cap Bon a je perfektne situovaný na brehu Hammametského zálivu. Mesto má len necelých 100 tisíc stálych obyvateľov, no aj napriek tomu kedysi zohrávalo pomerne veľkú a dôležitú úlohu v obchode. Zakladali ho Rimania, no najdominantnejšiu pečať mu vrazili v 15.storočí Arabi, ktorí tu na brehu mora vybudovali starú medinu. Tá dýcha dodnes a stala sa pravým turistickým ťahákom.
Dovolenka v Tunisku
Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.
Do Hammametu nás zlákala jeho poloha. Ocitli sme sa v meste Nabeul a odtiaľto je to sem už len niekoľko kilometrov. Bola by škoda sa tu nezastaviť, keď má Hammamet tak zvučné meno. Uličky mediny sú presne také ako si ich človek vysníva. Arabský Orient tu cítiť každým nádychom. Z čajovní rozvoniava mäta s jazmínom, ovocné tabaky vodných fajok a obchodníci sú miestami za hranicou dotieravosti. Každý hovorí, že práve jeho tovar je ten najlepší a najlacnejší široko ďaleko, no stačí sa spýtať o pár krokov ďalej a pôvodná cena padne na polovicu. Kto na arabskom trhu nezjednáva, ten príde o veľa dinárov. Obchodníci vedia ako na to. Pozvú ďalej, nechajú Vás cítiť sa ako doma, donesú čaj, porozprávajú sa a keď Vás majú na udici, zatiahnu a vedia, že dobre predajú. Takto to tu funguje stáročia a dodnes sa našťastie mnohé veci nezmenili. Uličky sú tiché a takmer ľudoprázdne. Len občas stretneme niekoho, kto sa znenazdajky objaví, chvíľku kráča pred nami či za nami a odrazu zmizne. Za rohom či za dvermi domácnosti. Páčia sa mi kontrasty týchto priestorov. Snehobiele uličky, ale aj také kde už biela farba vybledla a pôsobením vlhkosti sa mení na šedú či šedivú. Steny zdobia modré okenice, mreže, modré dvere či kvety a maličké, takmer nepatrné detaily. Medina tu v Hammamete vôbec nie je veľká, práve naopak. Akoby bola posplietaná len z niekoľkých uličiek, ale tak krásne a zaujímavo, že sa tu túlate dlhšie, než by ste mali.
Z uličiek ponorených do tieňa sa vynoria múry kamennej pevnosti. Možno len vďaka nej tu dnes Hammamet ešte stále stojí, pretože v 17.storočí musel odolávať veľmi silným španielskym útokom. Na malú chvíľku sa dokonca Španieli zmocnili celej pevnosti, ale nastal chaos, niekto zavelil k úteku a napokon ich domáci pobili na pláži. V pevnosti dnes sídli malé múzeum a nádvorie dokonale pokryté stromami či palmami. Zaujímavejším miestom, než múzeum je hradba s výhľadom, pretože priamo pod pevnosťou sa zvažuje svah a ten je posiaty desiatkami bielych domov. Podobné scenérie majú niektoré grécke ostrovy. Ploché strechy zdobia satelity či klimatizácie, teda veci bez ktorých by si už dnes domáci akosi nevedeli predstaviť život. Sem tam sa objaví hranatý minaret, tak typický pre severnú Afriku. Neďaleká zátoka je posiata drevenými člnmi. Niekoľko z nich odpočíva na vode, no viac ich je vonku položených na piesku. Opadáva z nich farba, ale stále fungujú a tak na nich môžu rybári každý deň vyraziť. Zapadajúce slnko mení atmosféru celého miesta a krásne podfarbí okolité oblaky.
Vonku pred pevnosťou a mešitou ubieha život bez akéhokoľvek ruchu. Muži posedávajú na okraji fontány, fajčia, gestikulujú, zhovárajú sa a nevnímajú čas. Keď skončia tu, presunú sa do uličiek mediny, zapadnú v čajovni a budú pokračovať. Jedna z hlavných ulíc smerujúcich do centra moderného mesta je zapchatá autami, taxíkmi či ľuďmi. Aj tu zopár taxikárov ležérne vyčkáva na pasažierov, no tých tu veľa niet. Ešte si chvíľku počkajú, kým začne sezóna a opäť sa tu objavia turisti z celého sveta. Stále je tu život a to je dobre. Kým tu bude, bude robiť Hammamet radosť svojim návštevníkom.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
