Kedysi bol pobrežný Monastir len obyčajným rybárskym mestečkom, kde sa muži každé ráno vracali z mora s plnými sieťami a kde sa predávali najlepšie ryby na okolí. Časy sa menia a Monastir sa premenil na jedno z najobľúbenejších letovísk celého Tuniska. Hotely a lákavé pláže sú rozlezené po okolitých zátokách na periférii mesta, no to samotné je prešpikované krásnymi miestami. Neďaleko malej stanice mikrobusov stojí niekoľko bielych domov. Po stenách sú rozvešané farebné kvety, ťahavé rastliny a striešky vrhajú príjemný tieň do ulice. Je to prvé, čo z Monastiru vidíme, pretože práve tu nás vyhodil mikrobus zo Sousse. Je odtiaľto len 20 kilometrov cesty.
Dovolenka v Tunisku
Vyberte si z ponuky last minute Tunisko za konečné ceny na Dovolenka.sme.sk.
Čajovne odjakživa patrili k miestam spoločenských stretnutí a a to sa našťastie vôbec nezmenilo. Muži, mladší aj tí starší, tu už ráno posedávajú, hrajú karty, čítajú noviny a zhovárajú sa pri kanviciach a pohároch horúceho čaju. Ešte stále je čaj národným nápojom a medzi miestne špeciality patrí to, keď si do neho nahádžu píniové oriešky a dodajú nápoju nezameniteľnú chuť. Vždy ma fascinovalo ako tieto čajovne pulzujú od rána do neskorej noci. Preberie sa tu všetko, človek sa tu všetko dozvie a ešte si aj vychutná pohár či niekoľko pohárov čaju. Pred mešitou so snehobielou kupolou sedí na zemi niekoľko žobrákov, ale len občas im niekto venuje pozornosť. Mesto je však na prvý pohľad čisté, akési uhľadené.
Všetci v uliciach smerujú k moru, pretože tu sa odohráva najviac života. Hlavnú ulicu obsadili obchodníci zvolávajúci na okoloidúcich a ich lákavé medové motúzy zamotajú nejednu hlavu. Niekde predávajú nádhernú, tuniskú keramiku, inde ručne vyrábané mydlá, drevené výrobky, šatky, tradičné šaty, látky, oriešky, sušené ovocie, datle a nakoniec každý zistí, že by si toho vybral toľko, že by to ani neuniesol. Najlákavejším monumentom celého Monastiru je obrovská pevnosť. Kedysi odolávala lodiam silnej Byzancie a zachovala sa natoľko, že sa tu dokonca natáčalo niekoľko filmov. Na označenie tejto pevnosti používajú termín „ribat“a práve podobné miesta sa bytostne spájajú s islamom, pretože sa prvý krát začínajú objavovať v 8.storočí, čiže v ranne islamskom období. Ribaty, teda menšie pevnosti, budovali tí, ktorí chceli chrániť islam pred cudzími vpádmi. Za vysokými, nedobytnými hradbami sa ukrýva nádvorie na ktoré vrhá tieň kamenná veža. Je najvyšším bodom pevnosti a ak sa blížilo nebezpečenstvo, tu o tom vedeli ako prví. Hore medzi cimburiami hrdo veje tuniská vlajka ozdobená polmesiacom, no strážnici zmizli. Dnes už nebezpečenstvo od cudzích lodí nehrozí. Celá pevnosť je poprepletaná polotmavými chodbičkami a ponúka niekoľko krásnych výhľadov na zlatisté pláže Monastiru, ktoré si za posledné roky turisti tak veľmi obľúbili.
Hneď vedľa pevnosti stojí Veľká mešita. Na prvý pohľad sa veľkou nejaví, ale ukrýva sa za ňou dlhá história, ktorú mešita počíta už od 9.storočia. Je obklopená palmami a tesne za ňou začína promenáda. Škoda, že je mešita zatvorená, bolo by zaujímavé nahliadnuť do nej a pozrieť sa ako pôsobí z interiéru. Nielen pevnosť patrí k symbolom Monastiru, pretože pre Tunisanov je to miesto, kde sa narodil a kde je pochovaný dlhoročný prezident a zakladateľ Tuniskej republiky Habib Bourguiba. Jeho mauzóleum patrí k dominantám starého mesta a žiadna iná stavba nie je na okolí väčšia ako jej dva vysoké minarety. Takto človek aj z diaľky vie, kam má kráčať, aby sa s prezidentom stretol. Vydláždené námestie nemá jedinú chybičku a na jeho konci stojí slávne mauzóleum. Nie je veľmi veľké, ale vďaka vysokým minaretom pôsobí majestátne. Tam pod zlatistou kupolou sa nachádza sarkofág zakladateľa republiky. Mnohí k nemu zachovávajú priam posvätnú úctu a prichádzajú k nemu na návštevu. Námestím kráčajú dokonca celé rodiny, aby sa sem do ticha mauzólea prišli pomodliť. Mauzóleum začali stavať už v roku 1963, hoci prezident Bourguiba zomrel až v roku 2000, ale je tu pochovaný aj so svojou ženou a rodičmi. Vnútro je nádherne, no veľmi jednoducho dekorované. Pripomína mešitu, je doplnené o farebné sklá, oblúky a ústrednou časťou je samozrejme sarkofág. Jemne svojim sterilným a nablýskaným prostredím pripomína Turkmenbašiho mauzóleum v Gypjaku. Pôsobivé pútnické miesto. Napokon sa stačí prejsť námestím a sadnúť si neďaleko mora. Hľadieť na neho, vidieť jeho nekonečnosť a cítiť jeho slanú vôňu.
Všetky moje články, novinky, aktuálne fotografie z ciest alebo videá nájdete na novom webe Street Food Hunters, kde cestujeme po svete a hľadáme nielen skvelé jedlo.
