Včera som na tomto blogu dal k dobru jeden príbeh, čo sa stane, ak na seba narazí mužský a ženský spôsob myslenia. Takmer vždy nás pobaví pohľad do krivého zrkadla, a diskutujúci sa na tomto príbehu naozaj dobre bavili. Očakával som aj kritiku správania oboch aktérov, hoci ani nie tak v tom zmysle, aby korigovali svoje správanie, ale skôr v tom zmysle, aby viac tolerovali správanie toho druhého. Tiež mám s nelogičnosťou ženskej logiky niekedy problém, na druhej strane ma táto logika neodolateľne fascinuje (napokon ako všetko typicky ženské) a určite by som nechcel ženu s mužským spôsobom myslenia. Najviac kritiky podľa očakávania zožal „on" so svojim takmer až autistickým správaním. Oprávnenej kritiky. Z pozoruhodne veľa príspevkov však bolo cítiť, že sa od muža vo vzťahu k žene očakáva akési „riťolezectvo" a „podpapučové" správanie. A to nielen z príspevkov žien, ale aj z príspevkov mužov. To zanechalo vo mne akúsi pachuť, ktorú si s Vašim dovolením napravím nasledovným bonbónikom napísaným v podobnom štýle (on a ona):