Andrej Kučeravý
Politika Ako ďalej, Európa?
Pohľad Európana: V Európe máme státisíce utečencov. Je to chyba. Je to nezvládnutie utečeneckej krízy európskymi politikmi. Keď ich už tu máme, tak aspoň neslúžme ISIS ako užitoční idioti.
Moje meno vidíte pri každom článku na tomto blogu, v skutočnosti som však nikto. Zoznam autorových rubrík: Spiritualita, Biohacking, Nezaradené

Pohľad Európana: V Európe máme státisíce utečencov. Je to chyba. Je to nezvládnutie utečeneckej krízy európskymi politikmi. Keď ich už tu máme, tak aspoň neslúžme ISIS ako užitoční idioti.

V New Yorku, v starej továrenskej štvrti v Harleme, kúsok od Central parku sa nachádza biotechnologický inkubátor zvaný Harlem BIOSPACE a v tomto inkubátore sa zrodila jedna, zdá sa, veľmi životaschopná, spoločnosť - EpiBone.

Bol najbližšie pri telefóne, takže keď zazvonil, automaticky ho schmatol. Slušne sa predstavil menom aj priezviskom. Každému v miestnosti muselo byť zrejmé, že svoje meno a priezvisko si priam vychutnáva. Svoje entrée ukončil slovkom prosím a otáznikom. V miestnosti sedeli piati ľudia - jeho manželka, jej kamarátka s manželom, tí tu boli na krátkej návšteve, jej matka, tá tu bola na dlhej návšteve, a ešte niekto, už sa ani nepamätám, kto.

„V prvej rade je treba vyhlásiť okolo Majdanu stanné právo. Zhromaždiť všetkých cca 400 banderovcov a 500 prizerajúcich, viacej ich tam nie je, na pripravené miesto nástupu na nákladné autá a odviezť na miesto určenia do telocviční a hál na okolí. Za pokus o prevrat poslať do donbaských baní na ručné kopanie uhlia. Takže Janukovič konal správne. Na demonštrantov políciu, ale na polovojenské brigády banderovcov, zvané i svoloč, ktoré strieľajú policajtov, treba zásah armády v plnej zbroji. Banderovcom už dohára sviečka, barikády im zhoreli, fľaše benzínu na mokrom námestí nehoria. Sviečka im už dohára." (John Howard, 19.02.2014, 14:05, Diskusie SME)

V pondelok som si vypočul záznam z istej tlačovky. V jednej chvíli som si myslel, že zle počujem, tak som si príslušnú časť ( (01:44 až 01:58) prehral ešte raz. Áno, bolo to tam:

„Herečka Angelina Jolie (37) si zo strachu pred rakovinou dala odstrániť prsia. Je totiž nositeľkou génu BRCA1, ktorý u nej zvyšuje riziko onkologického ochorenia. Tento zákrok vynára u žien mnohé otázky, či bola operácia naozaj potrebná." (Nový Čas)

Poznaj sám seba! Tento nápis nad vchodom antickej veštiarne v Delfách by mohol pokojne vítať, aj návštevníkov moderných veštiarní. Teda, ak sa pracovníci týchto inštitúcii neurazia kvôli slovu "veštiareň". "Veští" sa tam pomocou e

Úvodom sa musím priznať k plagiátorstvu. Nadpis tohto článku som ukradol. Pôvodne bol ním nadpísaný rozhovor s Ivetou Radičovou. Ospravedlnením pre mňa snáď môže byť len dôvod, prečo som to urobil - tento nadpis je skvelým príkladom toho, čo robí väčšina z nás vrátane mojej maličkosti.

Nasledujúcu fotografiu prinášam nie preto, že by bola niečím extra zaujímavá. Je na nej billboard s banálnou politickou reklamou. Pobavil ma však komentár môjho desaťročného syna, keď tento billboard zbadal zo zadného sedadla nášho auta cestou do lamačského Tesca.

Upozorňujem ctených čitateľov, že text, ktorý nasleduje, je číra fikcia. So skutočnosťou nemá nič..., ale absolútne nič spoločné.

V predchádzajúcej časti som konštatoval, že existuje systémové a vo svojej jednoduchosti elegantné riešenie problému... Nuž, kto nečítal predchádzajúcu časť, a chce vedieť akého, nech sa páči! Teraz sa odo mňa asi očakáva, že toto riešenie predstavím. Tak teda - dajme sa do toho!

...moderný svet, aj keď sa nám zdá nepriehľadný, komplikovaný a takmer nás privádza do šialenstva, nie je predsa len taký nepreniknuteľný, nezrozumiteľný a - ak položíte správne otázky - uvidíte, že je fascinujúcejší, ako si myslíte. Potrebujete na to len nový uhol pohľadu. (Steven D. Levitt a Stephen J. Dubner vo vysvetlení ku knihe Freakonomics)

Peter Pišťanek raz povedal: „...nikdy, ani v časoch, keď som vydával jednu poviedku za druhou, ma nezaujímala autenticita. Najautentickejším textom aký poznám, je bratislavský telefónny zoznam."

Včera som na tomto blogu dal k dobru jeden príbeh, čo sa stane, ak na seba narazí mužský a ženský spôsob myslenia. Takmer vždy nás pobaví pohľad do krivého zrkadla, a diskutujúci sa na tomto príbehu naozaj dobre bavili. Očakával som aj kritiku správania oboch aktérov, hoci ani nie tak v tom zmysle, aby korigovali svoje správanie, ale skôr v tom zmysle, aby viac tolerovali správanie toho druhého. Tiež mám s nelogičnosťou ženskej logiky niekedy problém, na druhej strane ma táto logika neodolateľne fascinuje (napokon ako všetko typicky ženské) a určite by som nechcel ženu s mužským spôsobom myslenia. Najviac kritiky podľa očakávania zožal „on" so svojim takmer až autistickým správaním. Oprávnenej kritiky. Z pozoruhodne veľa príspevkov však bolo cítiť, že sa od muža vo vzťahu k žene očakáva akési „riťolezectvo" a „podpapučové" správanie. A to nielen z príspevkov žien, ale aj z príspevkov mužov. To zanechalo vo mne akúsi pachuť, ktorú si s Vašim dovolením napravím nasledovným bonbónikom napísaným v podobnom štýle (on a ona):

Premiér Robert Fico by chcel zlúčiť Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len MŽP SR) s Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Ministerstvá chce zlučovať aj ĽS-HZDS. Ekológovia so zlučovaním nesúhlasia. Nesúhlasný názor podopretý argumentmi možno nájsť aj medzi kolegami - blogermi. K oponentom zlučovania MŽP SR s Ministerstvom pôdohospodárstva SR sa pridávam aj ja. Prečo? Odpoveď treba hľadať vo vzťahu medzi MŽP SR a hospodárskymi ministerstvami. Ministerstvo pôdohospodárstva SR je totiž jedným z hospodárskych ministerstiev.