Lucia Lesayová
Snaha bola...
Dnes som sa rozhodla, spolocne s kamaratkou, ze pojdeme do kina na film Anglicke jahody. Sadli sme do auta a vyrazili na cestu k nasemu kinu, ktore je v meste vzdialenom 8 kilometrov.
Zoznam článkov blogera
Lucia Lesayová
Je to kurz konverzný či kontroverzný
Všade na nás pozerá euro. Z každého letáku hľadí 30,1260. Avšak vždy tomu tak nie je...
Lucia Lesayová
Keby tam bol Pálffy...
Dnes som pri pozerani hokeja začula jednu zaujímavú myšlienku o tom, že keby tam bol Pálffy, tak by to bolo lepšie. Pri výkone našich hokejistov sa mi stalo, že som sa nad tou myšlienkou o Pálffym pozastavila a hokej už nesledovala.
Lucia Lesayová
Tak ako to vlastne je...
Tento rok, som ako väčšina iných vysokoškolákov, platila školné za predĺženie štandartnej dĺžky štúdia. Ako každému vysokoškolákovi, tak aj mne sa tá "milá" sumička platila a hľadala veľmi ťažko.
Lucia Lesayová
Zákerná choroba verzus rakovina
Podnetom pre napísanie tohto článku je blížiaci sa Deň narcisov, ktorý bude už tento týždeň. Nechcem a ani nebudem na nikoho apelovať, aby určite nejakou sumou prispel. To vôbec nie je mojím zámerom. Apelatívnosť môjho článku sa bude uberať úplne iným smerom...
Lucia Lesayová
smutná ranná električka
Vo svojom článku sa nebudem pokúšať žiadnu interpretáciu textu piesne známej dvojice Varga-Hammel. Názov mi skôr poslúži ako akýsi odkaz, resp. "odrazový mostík" k téme, o ktorej chcem písať. Článok píšem k blížiacemu sa Dňu narcisov, ktorý príde do našich ulíc 17. apríla. Je to deň, kedy máme možnosť prispieť nielen na nákup prístrojov pre onkologických pacientov. Dvakrát do roka sa vyberiem do Bratislavy. Nie na výlet ako turista, ale idem za nádejou. Vystúpim na stanici a postupným prestupovaním sa dostane až na Trnavské mýto, kde čakám na električku. Nasadnem, bolesť a napätie sa dajú krájať. Vzduch je ťažší, než vonku. Veziem sa, počúvam hlásateľku ako ohlasuje stanice. Dívam sa na ľudí vonku. Oni hľadia na mňa tiež. Možno súcitne, no ja možno závistne, možno túžobne. Blížim sa k svojej zastávke. Na konečnú. A zrazu je to tu: Národný onkologický ústav. Bojím sa vystúpiť, no musím. Je to predsa konečná...Vtedy vnímam túto električku smutne. Kto nemusí, nenastúpi. No ja musím, možno chcem. Chcem predsa vedieť, čo so mnou bude a možno nebude. Miestenku tam nechce nikto, no po spiatočnej túžia všetci. Je to predsa len smutná ranná električka a ja v nej...
