Slovák s maďarským menom narodený ešte za starých čias v Čechách.Na internete známy ako Ruziklan.GM FIDE v šachovej skladbe od roku 2019. Zoznam autorových rubrík: Audio, Cestovanie, Etudy, Fikcie a paródie, Inšpirované Feynmanom, Jozef Mak, Knihy, Kompozičný šach, Kresby, grafika, Môj život, Úvahy, Výbery, zoznamy, Zaujímavosti
Pred chvíľou som objavil na stránkach Českého svazu ledního hokeje, že ich Komisia rozhodcov sleduje svoje ovečky. V dobrej viere predpokladám, že podobné hodnotenia a sumáre z nich publikuje aj náš hokejový zväz. Vie niekto o niečom takom?
Poviem vám, je to fantastický pocit, keď niečo vytvoríte, dáte to k dispozícii iným ľuďom a tí použijú. Kto to zažil, vie. Ak sa obmedzím len na publikovanie mojich výtvorov v tlači, môžem vymenovať x vecí, ktoré sa mi už stali a vždy sa to raz stane po prvý raz... napríklad prvý článok v školskom časopise (neviem kedy), prvá šachová úloha (Nedeľná Pravda 1991), prvý matematický článok Mathematica Slovaca 2003), atd. atd. Úplnou náhodou som včera objavil, že sa článku z môjho blogu venovali na inom anglicky hovoriacom blogu. Ako to je možné? Odpoveď dáva titulok, a trochu pozadia nasleduje.
Kladie ju na svojom blogu Peter Kupčík. Týka sa privatizácie amazonských dažďových pralesov a voľne povedané, znie asi takto: Prečo je privatizácia výhodná aj v prípade takéhoto nenahraditeľného statku, ktorého krátkodobé vyťaženie vlastníkom môže mať zdrvujúce následky na nás všetkých? (Trochu mi to pripomína stav, keď Paul Atreides mohol kývnutím ruky zničiť schopnosť Duny produkovať melanž, tak držal v šachu padišacha, CHOAM, Gildu, Bene Gesserit, veľkorody, všetkých, ehm, takíto vlastníci nás budú mať dosť v hrsti, zvlášť, keď sa spoja, nie?) Aj mňa by zaujímala odpoveď, diskutujte u Petra, nech sa nám to netriešti, dobre? (písané 16. marca 2006)
V Science Blogu sa dnes objavil zaujímavý záznam s názvom Bank mergers bring down the neighborhood - voľne preložiteľné aj ako Fúzie bánk poškodzujú mestské štvrte (v ktorých sa danou fúziou zmenší konkurencia).
"Sakra chlapi, dajte čosi vyžrať!" reval na nás okolo polnoci o dva roky starší chalan na stredoškolskom internáte. Mal nakúpené pod čapicou a chcelo sa mu ukázať, aký je džefo. Dnes by nám asi poslal SMSku alebo e-mail. Uh? Aj takéto správy sa dnes vyskytovali na internáte. Uh. Opravujem, na internete.
Keď som v servise správ BBC videl titulok Australia mulls kava imports ban, na chvíľu som zostal zarazený. Žeby sme sa dostávali do veku kávovej prohibície? Mne by to nejak extra nevadilo, kávu nemusím, ale čo chudáci všetci kávičkári, to by bolo hádam aj na revolúciu, keby toto hnutie k nám dorazilo... Nakoniec mi to však dobilo. Kava predsa asi nie je káva. Čo to teda je? Kukol som do Wikipedie, nesklamala. Tá anglická kava je v skutočnosti rastlina príbuzná čiernemu koreniu. Robí sa čaj z jej korienkov a má všelijaké účinky. Však si prečítajte. Keď kava nie je káva, ako sa kava povie po slovensky? Nájde sa makač, ktorý by mi vedel odpovedať? :-)
Koľkí už nadávajú na zvyšujúcu sa bulvárnosť hlavných televíznych správ? Nepripojím sa k nim úplne, nebudem hodnotiť, len konštatovať. Vlastne opisovať dva príspevky. Lebo o iné mi ide... Prvý šot sa týkal týraného psa. Moderátorka v štúdiu mala dosť problém ho uviesť, možno preto, že ho už predtým videla a bola z toho zhrozená, každopádne "V Tvrdošíne ..." povedala správne až na tretí pokus. Majiteľka chová psa na balkóne paneláku za mrežami už sedem rokov, ak som dobre počul. Chodil tam na záberoch kamery vo vlastných výkaloch a vychudnutý bol až na kosť. Len tak tipujem, že to bol boxer, ťažko povedať, či to nebola nejaká úplne nová rasa. Do veci najviac videla susedka Jessie... ale áno, bolo to v Tvrdošíne. Ešte horšie bolo správanie sa k zvieratku v ďalšej reportáži. Bola vlastne o niečom inom. Dievčatku kúpili nebezpečnú hračku, šmykľavý koberček na skákanie (oveľa viac vraj v dnešnej Lampárni). Vyjadrovala sa k tomu odborníčka zo štátnej skúšobne a na doplnenie ukazovali rôzne testy, ktorým hračky podrobujú. Tie obludy normálne zapálili plyšového macíka!!! (písané 1. marca 2006)
Nebol som tam. Niečo som videl v priamom prenose. Niečo mi prevarili, vydestilovali a ponúkli v zostrihu. Niečo som čítal. Veci, ktoré mňa doteraz zaujali na turínskej olympiáde.
V septembri a októbri minulého roku sa rony dvakrát vyjadril ku kompatibilite MS Office a Open Office. Dovolil som si s ním nesúhlasiť.
Keďže sa v práci v poslednom čase (aj vo výhľade) zväčša zaoberám implementáciou dvoch európskych smerníc, zaujala ma správa SITA, ktorá konštatuje, že Slovensko neprebralo určité smernice Európskeho spoločenstva a a nesplnilo určité ďalšie povinnosti. Zároveň tá správa vysvetľuje ďalší možný postup Európskej komisie, pokiaľ by nedošlo k náprave. Tento by v najhoršom prípade mohol viesť až k žalobe proti Slovensku pred Európskym súdnym dvorom.
Mal som možnosť sledovať dnes poobede diskusnú reláciu televízie Markíza "Na telo" s ministrom kultúry Františkom Tóthom. Pália doňho zo všetkých strán (kuknite napr. súvisiace články dole), rúbu ho hlava-nehlava, či niečo vymyslí dobre alebo všetko zle... Je jasné, že keď sa siaha na výhody, postihnutí sa bránia. Boli to tvrdenia proti tvrdeniu a heslá, a tak je kritickému divákovi bez informácií odinakiaľ ťažko posudzovať niečo iné ako vystupovanie účastníkov. Čo som si teda menej obvyklého všimol? Zažívacie problémy Martina Porubjaka. Najmenej dvakrát viditeľne počas svojej reči vypustil zlý vzduch zo svojho tela von. Priznám sa, že to podľa mňa trochu degradovalo jeho prejav - podľa koho nie? František Tóth potvrdil prípravu novej strany. Podľa mňa je nekonečný optimista, ak si myslí, že sa jemu ako veľmi nepopulárnemu človeku so zopár ďalšími nespokojencami podarí preraziť na celoštátnej úrovni. Možno ma prekvapí. Neprekvapilo ma údajné ideologické vymedzenie pripravovanej strany. Vraj liberálna strana, určená pre nových občanov. Navrhujem pre ňu názov "Strana ešte novšieho občana", v skratke SENO. (písané 15, januára 2005)
Olympiáda sa blíži. Už sa vyrojili prvé prognózy výsledku najmä spôsobu hry nášho hokejového mužstva. Čítajte článok a najmä diskusiu k nemu. Diskutujúci Tom., zdá sa, do toho celkom vidí...(Vzhľadom k zaujímavosti témy pre mňa som si urobil túto poznámku - a po ZOH sa pozriem a porovnám, čo moje oči videli, vlastne uvidia, či... do prkna, slovenčina nemá predbudúci čas... čo moje oči budú mať už videné.)
Nie som zanieteným futbalovým fanúšikom, oveľa radšej sledujem basketbal a najmä ľadový hokej. Vo futbale sa často dlho "nič nedeje". Napriek tomu som včera večer, vlastne už dnes ráno, so zaujatím sledoval jeden z mnohých futbalových skrátených záznamov na Eurosporte. Išlo o finále dávnejších majstrovstiev sveta.
Za posledných neviem koľko mesiacov som len dvakrát náhodou pozeral reláciu STV Reportéri. V oboch prípadoch bol jeden príspevok venovaný firme, ktorej podnikanie je trochu zvláštne. Z reportáží som usúdil, že ide o podivný multi-level marketing.
Videl som včera asi v televíznych novinách šot o trojjediných poslancoch. Majú volenú funkciu v obci (sú najmä starostovia), na úrovni štátu (sú poslanci NR SR) a čerstvo aj vo VÚC (sú novozvolenými poslancami). Reportáž ťala najmä do toho, ako to všetko dokážu stíhať (a za toľko peňazí). Osobne by som to nestíhal, to je fakt, ale títo superľudia asi majú oveľa lepší "time management". (Napríklad si nepíšu blog. :-) Podarilo sa im odchytiť člena SMK Józsefa Kvardu, ktorý je jedným z tých piatich (ne)šťastníkov. Ten povedal do kamery, že už to zvažoval, že tri fleky je dosť a že jeden z nich pustí. Parlamentný alebo v obci. Pravda, dodal, že až keď mu skončí volebné obdobie. Uvidíme.
Zase som raz objavil niečo šialené. Mrkol som na hlavnú stránku anglickej Wikipedie a medzi zaujímavosťami z nových článkov som tam objavil známe meno. Fico - a vraj hurikán!
Takýto blbý titulok mi vyšiel, keď som sa zamyslel nad tým, čo sa tento rok udialo v japonskom národnom športe sumó na najvyššej úrovni. No čo už narobím, keď je to pravda? Japonskú spoločnosť si predstavujem ako dosť uzavretú... a predsa sa dvom makačom odinakiaľ podarilo urobiť dieru do Kjúšú.
Neviem veru, či som už rozoberal svoj vzťah k nakupovaniu, či presnejšie k chodeniu po obchodoch. Nie je veľmi kladný. Mnohé obchody mám najradšej, keď v nich nie som. Už sa síce neodvážim zovšeobecňovať, že všetci muži sú takí, ale možno snáď povedať, že mnoho mužov je takých. Aj môj nádejný švagor. S ním a s mojou sestrou sme dnes absolvovali krasojazdu po trenčianskych obchodoch. V jednom z nich vyklíčila myšlienka.
Požičal som si titulok od Zuzany, ktorej vynikajúci starší príspevok nás svojho času veľmi rozosmial. Poukázala v ňom na to, že každý z nás má svoje úchylky. Práve som znovuobjavil jednu, ktorú som si už raz všimol, ale dlho som sa s ňou nestretol. Mám rozčítanú knižku z knižnice. Nejaký maník (alebo manica), ktorý ju mal požičanú rok, dva, tri, desať rokov dozadu, čo ja viem, v nej perom poopravoval preklepy, ktoré našiel. To pred pred pár rokmi som zažil niečo podobné. Jeden chlapík (to viem naisto, žiadna chlapica) si opravoval preklepy v časopisoch. A potom si ich zakladal do knižnice, pekne opravené. Juj! :-) Zažili ste dačo také? (Ako som práve zistil, som asi s Brankom Štefanatným celkom slušne duševne zladený [uahá!], pretože on titulok použil ako prvú vetu príspevku o svojej teórii pohody - aj keď v dosť inom zmysle: ľudia, nadhľad, nebuďte hovadá a buďte v pohode!)
"Kto sa učil? No detičky? Kto nám povie, ako sa nazýva najvyššia hora Európy?" Kurnik šopa, asi som sa učil zle. Som na tom skoro ako Sokrates. Ale vy možno viete...
