V centre "Trénuj mozog!" spolu s manželom učíme našich klientov vlastnej zodpovednosti za kondíciu mysle a prežívanie emócií. A oni učia nás... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Kto chce mať zo svojho potomka výborného tenistu, výber trénera určite nepodcení. Rodič, ktorý chce svojmu dieťaťu pomôcť zvládnuť problémy s pozornosťou a hyperaktivitou, by mal postupovať rovnako cieľavedome. Ako nájsť dobrého terapeuta, či trénera? Sľúbila som, že môj blog bude okrem iného aj o inšpiratívnych ľuďoch a tak vám dnes jednu majsterku svojho remesla predstavím.
Športovému tréningu vládnu jednoduché pravidlá - ak chceš byť vytrvalejší, trénuješ vytrvalosť, keď túžiš byť kanonierom, trénuješ streľbu. Na rovnakom princípe je založený Neurofeedback (používa sa aj označenie EEG Biofeedback, alebo Brainfeedback), známy ako najefektívnejšia alternatívna metóda terapie ADHD: ak máš problémy so sústredením a impulzívnym správaním, trénuj koncentráciu a sebaovládanie.
Zdá sa, že detských porúch pozornosti, často spojených s hyperaktivitou, neustále pribúda. Skratku ADHD ovláda prakticky každý učiteľ základnej aj materskej školy. Pozná ju čoraz viac rodičov. Spoločne si kladú otázky: Čo môžeme pre deti urobiť? Sú nevyhnutné lieky?
Keď som ako žena v najlepšom veku po prvý raz absolvovala vyšetrenie na EEG Biofeedbacku, terapeutka mi s úsmevom a štipkou spoluúčasti povedala: „Veď vy ste typické ADHD, ktoré nebolo v detstve diagnostikované. Rovnako ako ja.“ Čo sa skrýva za skratkou ADHD? Attention Deficit Hyperactivity Disorder sa najčastejšie prekladá ako porucha pozornosti s hyperaktivitou. Je novodobým postrachom rodičov, učiteľov, aj detí.
Podľa definície Svetovej zdravotníckej organizácie je zdravie stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nie len neprítomnosť choroby alebo postihnutia. Kto z nás si po prečítaní tejto definície trúfne povedať, že je zdravý? Trpíme úzkosťami, prežívame depresie, impulzívne vybuchujeme, užívame čoraz viac medikamentov – rovnako, ako naše deti. Obklopuje nás stres, pohoda je v našej spoločnosti skôr sviatočným, než obvyklým stavom. Máme predstavu, ako si s tým poradiť?
Trápi vás stres? To je otázka! Koho netrápi? Platíme za neho vysokú daň, zvlášť teraz, keď je potláčanie zdanlivo drobných príznakov nepohody takpovediac národným športom. A keby len drobných - mnoho ľudí vytrvalo ignoruje aj výrazné a bolestivé znižovanie fyzického i psychického komfortu. Má dnes ešte vôbec niekto zdravé srdce?
Priamo pod oknom nášho centra prebieha neustály kolotoč tréningov. Ťuk, ťuk, ťuk, znie pokojný rytmus tenisovej loptičky. Ortuťovitá mladá športovkyňa pod sústredeným dohľadom striebrovlasého elegána cizeluje bekhend. Pozorne počúva krátke pokyny, následne dlho znie iba vytrvalá melódia energických úderov. Rovnako ako včera, pred týždňom, a pravdepodobne aj pred piatimi rokmi. Dobrý bekhend chce svoj čas...
„Povedať ľuďom dýchaj a upokoj sa je málo“, reagovala minulého týždňa na náš autentický príbeh o úzkosti Renáta a dodala: „Problém treba hľadať niekde inde, vo svojom vnútri.“ Inšpirovala nás a dnes sa v seriáli o spätnej väzbe tela a mysle pozrieme bližšie na ovplyvňovanie nášho vnútra myšlienkami.
Nenápadná tridsiatnička Petra k nám prišla v sprievode brata. Zvesené plecia, tichý hlas, smutné oči. Priznala, že ju nič nebaví. Dolieha na ňu úzkosť, trápi ju depresia. Dalo by sa toho zbaviť?
Bez jedla človek vydrží dva mesiace. Bez pitia za istých okolností týždeň, hoci niektorí východniari tvrdia, že smrteľné následky by mohlo mať už pár hodín. Čas, ktorý človek vydrží bez dychu, je radikálne kratší - meria sa na minúty. Dýchanie je prosto našou základnou potrebou a činnosťou. Ako ju zvládame?
Prepustili vás z práce? Rodičia vám pohotovo pripomenuli ďalších šesťdesiattri životných zlyhaní? Rodine po zaplatení poplatkov ostáva mesačne na život menej ako jedno percento zo sumy, akú nosí minister sociálnych vecí vo vrecku pri ceste na krstiny? Synovi hrozí trojka z chovania? Jasné, v pohode nie ste ani náhodou. Dá sa s tým vôbec niečo robiť?
Prechádzam námestím. „Ako sa máš?“, pýtam sa priateľky. „Som v pohode“, zaznie mechanická odpoveď, ale už zakrátko sa už na mňa sype spŕška ponôs a sťažností – od detí až po politiku. O pár minút hovorí o pohode bývalý spolužiak. Zošúverené čelo a napäté čeľuste svedčia o niečom inom. Zvykli sme si na klišé – všetko je v pohode. Sme naozaj v pohode?
