Keď sa míňame na ulici, nie sme skúpi na úsmev. Aj keď sa nepoznáme, opakovane sa na seba usmievame. To sa mi tak veľmi páči. Keď vidím, čo to slnko dokáže, aké zázraky robí dlhšie svetlo počas dňa, s ľuďmi. ;)
S niektorými zájdeme ešte ďalej, aj sa pozdravíme a prehodíme zopár slov, väčšinou o počasí, niekedy sa zmienime i o dianí v okolí, komentujeme scenériu, silu okamihov - prelet vtákov, ich nádherné štebotanie, drozd hľadá červíky, alebo sa - ako dnes - otáčame za zvukom toho vytrvalého ťukania zobáčikom do kôry brezy. Keď si ďateľ urobí prestávku, mám pocit, že pije dažďovú vodu, ktorá zostala v priehlbine kôry.
Vtedy mám dojem, že život už ani nemôže byť krajší...
Včera na prechádzke sme si zakývali s neznámym starkým, ktorý stál na rebríku vo svojej záhrade a opravoval fasádu domčeka. Iba som sa tak zahľadela, a keď ma takú zahľadenú zbadal, zamával mi, na čo sa nedalo nereagovať.
Nedávno som i ja takto z ničoho nič zamávala vodičovi autobusu, ktorý zamyslene čakal na zelenú vlnu, kým my sme prechádzali cez zebru. Mávam neznámym ľuďom, nie vždy, ono to prichádza akosi spontánne.
V trafike mi pani dosť zúrivo blokovala chalupársky časopis. Na prvý dojem vyzerala až agresívne. Opýtala som sa, prečo je taká smutná...
Nad svojou otázkou som nijako nerozmýšľala, akoby som iba nahlas vyslovila svoju myšlienku.
Odpoveď neprezradím, ale...
Povedala mi, že je to jedna z najkrajších otázok za posledné mesiace.
Zarazilo ma to, ale prekvapivo.
Tvár jej zmäkla, nepredvídaným zapýrením prelomila ľady. V očiach mala milý výraz, také to žiarivé počudovanie. Ako keď robíte nejakú činnosť totálne monotónne až bez záujmu, a zrazu ostanete viac než vykoľajení, ani sami neviete, či v dobrom alebo zlom, ste v rozpakoch.
...a deň sa potom začne vyvíjať celkom inak. :)
Možno panej len dobre padla takáto smelá otázka.
Skúste to niekedy aj vy, keď sa budete hnevať na nazlostenú predavačku v obchode. Možno ostane zaskočená a zmení svoje správanie.
Jar, to je pre mňa aj ten pocit, že sa nemusím skrývať, keď si mám chuť zaspievať, či dať niekoľko krokov tanca - na ulici. Jar, to sú pre mňa priesady a farebné črepníky, odkazy a veselé príbehy kriedou po chodníkoch. Jar, to sú pre mňa aj rozohriate lavičky, piesok, ktorý je počas dňa teplý na dotyk, to teplo, ktoré je tak zradné, ale vábi na prechádzku iba v tričku. Jar to sú pre mňa aj bujaré tiene pred šiestou večer, keď stihnete ten moment farieb na oblohe, vône, ktoré vás šteklia kdesi pod nosom, a vy sa iba tak na zastavíte, nech už robíte čokoľvek dôležité, lebo vtedy si uvedomíte, akí ste spokojní, a nič vás netrápi...
Prajem vám príjemný večer
a užite si pôvab jari. ;)
