Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
Úsilie po jeho dosiahnutí stojí veľa námahy; povedal, a bez obáv vyfúkol poslednú bublinu. Dobre vedel, čo má dievča v druhom vrecku kabáta. Zopakuj to, zopakuj; nástojilo. Nepovedal nič, pozeral do zeme. Dievča jeho mlčanie neodradilo, a uštiplo ho so šibalstvom v očiach do vymrznutého líca. Zachmúril sa.
Miestami mi jej meravý výraz pripadal ako smutný fliačik v očiach skrotenej medvedice. Upierala na mňa tie svoje gaštanové oči, sledovala nimi nehybné pery, čakala, že sa z nich vykotúľa odpoveď, hocijaká odpoveď, úsek, cesta v kilometroch, míľach - trasa, ktorú zadá do systému, tak strojene a automaticky, ako za posledných desať rokov, tým istým autobusom, dochádza do práce. Vytlačí lístok, vezme peniaze, peniaze vloží do pokladne a posunie kúsok papiera, lístok s patričnými údajmi, povie ďalší a viac na mňa nepozrie. Zavadziam.
Prišiel s nocou a víchricou. Z vysíleného tela sa márne snažil oklepať primrznutý sneh. Keby sa nám pretkávali pohľady o niečo dlhšie, možno by som nevidela besnú zver, dravca na prahu dverí. Zaliala ma horúčka očakávania. Bez toho, aby som ukázala miesto, kde by sa zložil, urobil pár krokov a sadol si na lavicu pod oknom. Vrhol otupený pohľad na hnev lavíny, akoby v nej niečo stratil, a viac nenašiel. Po tom, čo odsunul aj horúcu kašu, z priepasti mlčania únik nie a nie prísť, no netŕpla som, čo bude. Ach, M., uvažuj. Vzápätí uchopil krčah s čajom, pomyslela som si, aké mocné a drsné sú jeho ruky, navzdory ich chveniu. Dal mi najavo, že mu akákoľvek pozornosť, moja pozornosť, nie je príjemná, asi preto medzi nami zavládlo zvláštne napätie. Ako príťažlivosť, ako nedočkavosť, ktorá je odsúdená vyhladovať dušu, a potom ju dokolane nasýtiť... Osud, povedala som si.
