Marta Macošková
Aj úsmev môže byť zle pochopený :)
V predajni s detským sortimentom sa mi stalo niečo nezvyčajné. Vodič zásobovač pokladal nový tovar k pultu. Nadával. Hovoril nahlas, znechutený z celého sveta, ako je všetko nanič.
Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
V predajni s detským sortimentom sa mi stalo niečo nezvyčajné. Vodič zásobovač pokladal nový tovar k pultu. Nadával. Hovoril nahlas, znechutený z celého sveta, ako je všetko nanič.
Po deťoch, zúčastnených na športových hrách, už niet ani chýru. Keď míňame školský areál, ešte počujem ich súťaživé výkriky, smiech a kopanie do lopty.
Do kaderníctva vošiel malý chlapec: „Dobrý deň, teta kaderníčka! Ostriháte ma?” V ruke držal fotku vystrihnutú z časopisu, čakajúc na odpoveď. Majiteľka kaderníctva chvíľku akoby váhala. Mlčanie zlomil chlapec.
Pred niekoľkými dňami som si vymyslela jednu domácu úlohu. K večeru zaznamenám, čo ma počas dňa potešilo. Už prvý deň mi ukazuje, že toho vôbec nie je málo.
Prišlo vám niekedy zle? A pomohol vám niekto? Aj vás odmalička viedli k tomu, aby ste pomáhali druhým? Ktovie čím to je, že mnohí dospelí to akosi nevedia uskutočniť.
Životné tempo v ľudskom svete je príliš rýchle. Bez hektického nasadenia už mnohí nedokážu fungovať. Pred Vianocami to celé len vygraduje.
Mám rada tú zvláštnu čistotu čerstvo uprataného priestoru, dôkladne vyumývané kúty, všetky skrýše, pretriedené veci v skriniach, zásuvkách, na poličkách. Zmenu.
Čosi vám o tom porozprávam, celkom v tichosti. Uvarte si čaj alebo kávu, ako to máte radi. Urobte si pohodlie. Nič viac nie je potrebné. Iba ak duša - slobodná, pripravená snívať.
Ani nie v polovici septembra, tuším, padol k mojim nohám jej prvý list. Pod oknami hudobnej školy som uspávala dieťa v kočíku. Stále sa len nespokojne mrvilo. Nie a nie zaspať.
Pozorovať ranný ruch školského dňa. Máme dobrý výhľad. Sledujeme kvapky dažďa. Dážď už dávno nie je letný, ale hreje nás deka, do ktorej sme zamotaní. Zvedavé očká spod kapucne huňatého svetríka svietia v šere rána ako ohníky.
Dnešná noc bola zvláštna, ak nie magická. Už som zaspávala, keď som sa započúvala do dažďa. Čosi ma prinútilo vstať a neprespať tú chvíľu.
Iskry z prskaviek, zvuk a blesk ohňostrojov aj ozveny delobuchov dnešným ránom ustali. Zobudenie do slnečného a mrazivého rána spôsobilo jasot na duši, akoby som sa opäť ocitla vysoko v horách ako vlani po Novom roku.
V obchodoch už dostať pravé mandarínky. Sú malé, sladké, bezkôstkové a dobre sa šúpu. Šupky nechám na tanieriku. Nič tak neprevonia izbu ako citrusové ovocie, mám ten pocit.
Vzhľadom na počasie, stihnúť viac než zvyčajne, tak napríklad ako dnes - najskôr rannú námrazu, októbrový chlad a tichosť ospalého počasia, keď sa ešte pred obedom vyjasní a ja si môžem dopriať dostatok denného svetla a tepla.
Po tieto dni vstávam ešte za tmy, aj keď nemusím. Kým začnem poslepiačky šmátrať po vypínači od lampičky, vnímam pohyby dieťatka v bruchu, akási premenená, šťastná.
Po rokoch krásny sen, nikomu nerozpovedaný, aký si nepamätám. A potom prebudenie do nočnej búrky a s ním Tvoje váhavé klopanie na pootvorené dvere. Čoskoro začne svitať a deň si oblečie svoje vzdušné májové farby, sýte a voňavé.
Rozprávam málo. V ten večer sme ale nedokázali skončiť. Rozhovory do samej hĺbky môžu viesť k úplnej (seba)deštrukcii. Neskôr sa mi však podarilo pochopiť viac, než som kedy od rozhovorov podobného typu očakávala.
Vošla cez okno a do ulíc. Spontánne a živo. Pôsobí ako elixír v boji proti únave a skleslosti. V ušiach mi znie šansónový hlas francúzskej pesničkárky Zaz (Isabelle Geffroy), ktorá pred pár rokmi vstúpila do môjho hudobného povedomia. Sviežou skladbou Les Passant oživila celé námestie. Z ničoho nič sa pristihnete, že vnímate iba intenzívnu a čistú radosť zo života.
Deti v tričkách s dlhými rukávmi bežia hore ulicou. Počuť krik akejsi ženy: pomaly, pozór na autá, malí chlapci vôbec nezareagujú, ani sa neotočia, rýchlo uháňajú s džúsikmi k odstaveným bicyklom. Dievčatko, ktoré ich strážilo, puká ružové žuvačkové bubliny a bielou kriedou kreslí zvonček bledule jarnej. Kým dobehnú kamaráti, stihne ešte dotiahnuť niekoľko lístkov k stonke kvetu, čím sa jej podarí skrášliť hrboľatý chodník.
Zavčas rána ma budia sýkorky, štebotavo sadajú na starý orech v záhrade. Keď sa otrasú z dlhej cesty, kritizujú poveternostné podmienky, obsadenosť napájadiel a nedostatok krmiva vo vtáčích domčekoch počas tohtoročnej zimy. Teraz si však pochvaľujú jadierka tekvice, orechov, jabĺčok a svojim chytľavým spevom privolávajú jar.