Aké len vedia byť ľahké a silné, rána, ktoré nie sú zaťažené na sľuby a želania. Lístie lesa Zoznam autorových rubrík: čo priniesla jar, Nezaradená, besné zákony, kým sa pehy vyšantia, artefakt, viete, vlak do neznáma, lastovičky v hmle
Je niečo pred polnocou, o tomto čase už dávno spím. Tragická udalosť, poprava novinára a jeho snúbenice rozhýbala Slovensko. To, čo vychádza na povrch, ma značne znepokojuje. Nie som jediná, ktorej tento nepokoj kradne spánok.
Celý deň to mám v hlave. Nemôžem vypustiť z hlavy myšlienky na udalosti, ktoré sa včera dostali na verejnosť. Takmer celú noc som presedela pri posteli môjho syna.
Je toto výsmech zo strany úradov? Keď sa človek, ktorý verí tomuto sociálnemu systému, dozvedá o kauzách na tých najvyšších miestach, o plytvaní z verejných zdrojov, a neskôr natrafí na príbeh pracovitého muža, má chuť plakať.
Keď človek vyvedie niečo pramizerné, poviem si, že všetci občas zídeme z cesty, urobíme nejakú hlúposť. Možno som naivná, ale stále v ľuďoch hľadám to dobré, aj keď sa javia mrzkí, ukričaní, zlovestní.
Postrehnem ju z diaľky. Sedí na schodišti od bytovky. Hlava v dlaniach prezrádza skleslosť, znudený výraz. Kde má kamarátky, príde mi na um. Možno bude trochu hanblivá.
Pred šiestou mám v očiach šero. Privítala by som aspoň hodinu spánku navyše. Žabiatko nedočkavo poskakuje v postieľke, čaká, kedy ho z nej vyberiem.
Po ubolenej noci nás prechádzka sídliskom vždy povzbudí. Je krátko po raňajkách. Okolo siedmej sme v centre diania pracovného týždňa. Dobíjame baterky ako Wall-e v rovnomennej rozprávke. :)
V predajni s detským sortimentom sa mi stalo niečo nezvyčajné. Vodič zásobovač pokladal nový tovar k pultu. Nadával. Hovoril nahlas, znechutený z celého sveta, ako je všetko nanič.
Po deťoch, zúčastnených na športových hrách, už niet ani chýru. Keď míňame školský areál, ešte počujem ich súťaživé výkriky, smiech a kopanie do lopty.
Do kaderníctva vošiel malý chlapec: „Dobrý deň, teta kaderníčka! Ostriháte ma?” V ruke držal fotku vystrihnutú z časopisu, čakajúc na odpoveď. Majiteľka kaderníctva chvíľku akoby váhala. Mlčanie zlomil chlapec.
Odmalička som mala nejednu príležitosť povarovať dieťa, zarobiť mlieko, kočíkovať, improvizovať, keď bábo zaplače. Priznávam, nebrala som to nijako vážne.
Doteraz som výrazným spôsobom neriešila zmeny, ktoré nastali po narodení môjho dieťaťa. Jedného dňa som iba bola hodená do rieky... Aj som sa pristihla, ako sa samej seba pýtam, či sa neutopím, pritom som už normálne plávala.
Občas - ako dnes ráno - si pomyslím, že nie je nič krajšie ako víkendové rána. Cítim kakao, kvety levandule či sušený rumanček, papierové noviny, hlinu, takú tú nežnú ospalosť, ktorá sa postupne stráca počas pobytu vonku.
Jarný vietor, dážď, prvé slnečné túlanky vo svetri tiež máme za sebou. Keď ponorená do vôní aprílového vánku, vnímam, ako zem zohrieva liečivé slnko a svet prechádza znovuzrodením, zdá sa mi, akoby aj ľudia vkročili do života.
Pred niekoľkými dňami som si vymyslela jednu domácu úlohu. K večeru zaznamenám, čo ma počas dňa potešilo. Už prvý deň mi ukazuje, že toho vôbec nie je málo.
Prišlo vám niekedy zle? A pomohol vám niekto? Aj vás odmalička viedli k tomu, aby ste pomáhali druhým? Ktovie čím to je, že mnohí dospelí to akosi nevedia uskutočniť.
Životné tempo v ľudskom svete je príliš rýchle. Bez hektického nasadenia už mnohí nedokážu fungovať. Pred Vianocami to celé len vygraduje.
Mám rada tú zvláštnu čistotu čerstvo uprataného priestoru, dôkladne vyumývané kúty, všetky skrýše, pretriedené veci v skriniach, zásuvkách, na poličkách. Zmenu.
Keby si mohla a mala kam, odbočíš. A to už by bolo aké trápne, dať takto zreteľne najavo, že sa mi chceš vyhnúť. Viem, čo bude nasledovať.
Čosi vám o tom porozprávam, celkom v tichosti. Uvarte si čaj alebo kávu, ako to máte radi. Urobte si pohodlie. Nič viac nie je potrebné. Iba ak duša - slobodná, pripravená snívať.
