Je romantické po niečom nepátrať. Nevedieť o zmenách, ktoré sa dožadujú našej pozornosti, prichádzajú neohlásene. Zmena je pohyb a človek pohyb potrebuje. To iba niektorým nevieme prísť na chuť. Ale stihneme povedať nie, kým preplávame na druhý breh. Ľudia sa mi už niekoľko dní zdajú akýsi veselší, milší, niektorých som pristihla pri speve, za ktorý sa vôbec nehanbili. A to ma vtedy veľmi zohrialo.
Hovorí sa, že jeseň je vhodným obdobím návratov, obdobím ľudovej mágie, že gaštany majú liečivú moc. Občas mi, ako dnes, príde na rozum babička Boženy Němcovej, jakoby něco šeptalo. Stromy k sobě sklání. Stromy se líbají a objímají?
Ráno vstávam zavčasu, otvorím okno a prejdem bosá na balkón. Je mi zima. Vychutnávam si prvý nádych dňa. Ľahšie sa mi vykračuje a sníva počas celého dňa. Hovorím si, nech o tieto intímne pocity, trhliny, vône, pôvabné šumy neprídem, kým večer cítim vôňu jablkovej štrúdle alebo jablkové myši - nastrúhané jablká so škoricou v palacinkovom ceste. Cítiť škoricu, to je ako domov o pol siedmej večer.
Ďakujem, že si prišla.
