Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(15)
Po rozhovore, ktorý trval do hlbokej noci, nastalo medzi nami zvláštne ticho. Také nádherné neznáme ticho. Vtedy sa čas stáva iba ilúziou a my jeho vesmírom. Vytvoril sa priestor pre utriedenie vypovedaného, ako keď je na poličkách s knihami totálny chaos, v ktorom sa dokážete zorientovať najmä vy sami.
Akoby sme v sebe dokázali všetko roztrhať, a zabudli na to, kým sme kedysi boli, čím sme dnes, a čo sme to zo seba vôbec urobili. A na čo všetko prichádzame, keď sme s hľadaním prestali, aj keď sme neprestajne súčasťou toho procesu hľadania a objavovania.
Taký okamih déjá vu.
Presunúť sa v čase ako v nejakom experimente,
aspoň na sekundu
môže byť trochu nebezpečné...
Neexistuje istota jej trvania.
Nikdy nevieš, aké dvere otvoríš.
Po návrate už nemusí byť svet, ktorý si poznal, rovnaký.
Obraz, ktorý sa Ti naskytne, môže byť tiež zrkadlom.
Možno už nič nebude ako predtým...
Stret s pravdou
Je to na Tebe.
Čo ak uviazneš?
Ale Ty rád riskuješ. Duša dobrodruha, dieťa prírody, neustále ísť, kamkoľvek, stále byť na ceste...
Brúsení skalami a pádmi
sme...
Až na dno... vlastných síl.
Pády nás zoceľujú.
Vrátili sme sa domov,
bližšie
k sebe...
Utriediť zmätok v duši, ktorý nastal. Nebáť sa tejto výzvy...
Ponúka sa začiatok
iba ďalšej cesty...
Ideme? ;)
To, čo prinesie
je vždy
jedno veľké
tajomstvo...
