Koľko pravdy je v ľudových piesňach, lebo skúsenosti stáročí pomaľovali životy mnohých generácií. Karol Zachar v Rodnej zemi spevom doprevádza ťahy štetca, keď v sále prebieha nácvik Lúčnice. Dievča ho šibalsky vábi k ostatným do zboru. Veci možno spájať. Nebojím sa zániku ľudoviek pre iné žánre, pre moju istotu to možno stačí, lebo folklór je nesmrteľný; v tradícií súborov, hoci nie všetko, čo vytvorili, mi znie počuteľne blízko.
...keď hudbu pestuje čas
Kto z otcov, mám, povedzme dnešných tridsiatnikov by si nepamätal predstavenie Na skle maľované. Tiež som mala možnosť zúčastniť sa na jednom z posledných. Listujem späť, bol to jeden z najkrajších darčekov k narodeninám, aký som doposiaľ mohla prijať. Studené lavičky amfiteátra dnes chátrajú, zívajú prázdnotou, keď bola pod zadkom teplá deka, ktorá padala; keď potlesk, výskoky, ovácie nadšenia a prúd radosti do srdca. Vtedy.
Na skle maľované
...jedinečné predstavenie
Dramatické výhrady na hudbu posledných rokov neznamenajú, že netreba ísť ďalej, s dirigentom v sebe, kým sa raz zídeme s pochopením pre popové štýly dneška. Ponechať priestor alternatívnej hudbe, poznať však korene, pretože sa všetko vždy vracia, nielen móda, údery a kus tvojho sveta, na ktorý časom zanevrieš; ale i dávna, chvíľami zabudnutá hudba, z ktorej mnohí autori prirodzene čerpajú...
Rozmar túžby alebo rozumu, keď sa započúvam do tanca tónov, keď všetko znie hrejivo a farbisto, ako pri Vivaldiho Jari, keď vidím tíchnuce vtáctvo, rozhovory stromov, preciťujem pôžitok, tak trochu prehnutá tichým otázkam, naklonená sile, ktorá maľuje príbehy a tká batistové nite jarného vánku. Konáre hudby vejú vo všetkých kútoch sveta. Niekto zvoní, tak nabudúce...
zdroj fotografie: olcnava.sk / folklór
