Dej filmu síce prebieha v čase, keď bol Ku-Klux-Klan na vrchole, ale dejové línie sa viažu, žiaľ, aj na prítomnosť, lebo násilie na ženách, rasizmus a diskriminácia sú stále živé. Film je hlavne o priateľstve. O priateľstve, nielen medzi Idgie a Ruth, Ninny a Evelyn, ale taktiež o priateľstve mladej bielej ženy k černochovi, ktoré vtedajšia spoločnosť nemilosrdne odsudzovala. Na niekoho môže prelínanie príbehu, z minulosti do súčastnosti, pôsobiť rušivo, ale v mnohých verím, že zanechá krehkú stopu. Príjemným humor strieda sentiment, a stupňujúca dramatičnosť sa miestami predlžuje, no pútavé rozprávanie pookreje srdcia obrazom priateľstva, ktoré je veľmi vzácne.
Niektoré filmy sa nám dostanú do pozornosti, práve vo chvíli, keď to najviac potrebujeme... Najmä, keď tápeme v bezútešnosti, alebo uviazneme v temnote pochýb a životných neistôt, keď nevidíme východisko. A potom si pomyslím, že v ľuďoch bliká nádej, ktorú vysiela snáď každý, aj prehratý boj. Hromadíme posledné správy, akosi nás nútia premýšľať a vidieť svet trochu inak; inak, ako doposiaľ... Slová, niekedy opustené a stratené, sa priblížia k osudu neznámeho človeka, ktorý do nich zhutnil mnoho nádejí.
„Srdce môže puknúť žiaľom, ale napriek tomu tlčie stále rovnako...“
réžia: Jon Avnet
námet: Fannie Flagg
scénar: Carol Sobieski, Fannie Flag
hudba: Thomas Newman
hrajú: Mary Stuart Masterson, Kathy Bates, Jessica Tandy, Mary-Louise Parker, Stan Shaw, a ďalší...
fotografie: web
