Ani nestihla dokončiť strednú školu, už musela finančne pomáhať rodine. Vystriedala niekoľko zamestnaní, manuálnych prác v pásovej výrobe. Vyskúšala si to aj za pokladňou. Všade sa stretla s ponižovaním a šikanou. Vyjadrenie nespokojnosti ju už raz stálo miesto. Odchod na toaletu je prísne obmedzený a sledovaný. Musí sa riadiť striktnými pravidlami z interných predpisov. Vybočenie by sa pokladalo za porušenie pracovnej disciplíny. Že sa cíti ako robot mi zopakuje niekoľkokrát so slzami v očiach. Na nedôstojné zaobchádzanie, ktoré je na pracovisku úplne bežnou záležitosťou, si preto zvykla. Keď si chce udržať miesto, musí zaťať zuby a prispôsobiť sa.
Je chorľavá. Nemôže si dovoliť ostať vypísaná. Obvodný lekár viackrát skonštatoval, ako si takto škodí. Upozornil ju na dôsledky takéhoto počínania nevyležania choroby. „Neustála fyzická a psychická záťaž vyusťujú do chronickej únavy. Nedoliečené zápaly sa rok po roku nabaľujú. V neskoršom veku sa to zákerne vypomstí. Niekde sa to odzrkadlí, na srdiečku napríklad.“ Rozumie, čo jej lekár hovorí. Prijíma rady, ale prácu potrebuje - bez nej by bez pardónu skončila na ulici.
Bludný kruh, v ktorom sa nachádza, trvá už niekoľko rokov. Rutina. „Ako sa dá takto normálne žiť, vydržať a nezblázniť sa? Povedz, ako to robia iní?“ dožaduje sa odpovedí. Priznáva, ako ju to všetko otupuje, ako sa jej svet skresáva do maličkého štvorčeka, ako si odoprela štúdium, ako sa vzdala naplnenia svojich niekdajších snov, ktoré síce majú reálny pôdorys, ale ich naplnenie akoby bolo stále v nedohľadne.
* * *
Napriek prvotnému zdaniu zlého rozpoloženia, hovorím, že v nej vidím schopnosť pozbierať sa, nabrať silu, aby tento nešťastný stav zvrátila. Toto povzbudenie neskôr prinesie svoje prvé ovocie. Nestagnovať. Hľadať možnosti, ako svoj neľahký život odbremeniť, zmeniť k lepšiemu.
Rozprávame sa niekoľko hodín. Pijeme čaj, vodu s plátkami citrónov, kávu. Varíme spolu. Intenzívne spolu strávime jej voľný čas rozprávaním. Upíname sa na svetlé body života. Snažím sa ju priviesť na iné myšlienky. Ale tým nepopierať, ako sa v skutočnosti veci majú. Keďže som teraz sama chorá, nemôžeme ísť von, preto ako náhradu volím nejaký ten čas strávený posedením na balkóne s pekným výhľadom k zalesneným kopcom. Čerstvý vzduch je rovnako dôležitý ako pohyb, hobby, úsmev, voda. Sama po chvíľke uznáva, ako to lieči dušu, unavené telo. Hreje nás slniečko, teplé deky, čaj. Nastáva upokojenie. Vraví mi, že sa cíti oveľa lepšie. Potrebovala, aby ju niekto vypočul. Možno tým priviedol k nádeji. Ukázal cestičku zo začarovaného kruhu - cestu von, z bludiska. Možno potrebovala, aby odznel jasný názor blízkeho človeka na to všetko; názor niekoho, komu sa tiež podarilo vyviaznuť z temnoty. Nevzdať pretrvávajúci vnútorný zápas za zdravý a plnohodnotný život.
Ako jediné možné riešenie vidí v odchode za prácou do zahraničia. Aby si z prvej "väčšej" výplaty urobila potrebné kurzy a posunula sa ďalej. Aby sa o desať rokov nezobudila s tým, že neurobila vôbec nič. Aby sa jedného dňa nezobudila s tým, že premárnila šancu.
Niekedy sa stáva, že v sebe človek zozbiera najviac síl, keď je úplne na dne...
