* * *
Práve dnešné popoludnie si pýta vybehnúť kamsi von v krátkych rukávoch, vôbec nemyslieť na prvé zradné teplo marcového slnka a zápal priedušiek, sveter okolo pása, ostrý výrazný vzduch a nič ma nezastaví. :)
Presne tak, ako keď sme mali deväť.
Iba vyliezť kdesi na kopec, zo stromov pozorovať život v údolí, sledovať prílet vtákov, domy, tiene, ktoré vrhá a vytvára dnešné svetlo.
Stretnúť sa na ihrisku hneď po škole, oprieť sa o preliezky, počkať na ostatných, dohodnúť, čo sa ide diať, horlivo sa vrhnúť do všetkého, čo bolo tajomstvom a vtedy celým svetom - už nás niet. Aktivity až do tmy, a potom, potom ešte chvíľu, kým nás mamy nezačnú volať po mene: Domóv!
* * *
Mladé mamičky sa pri sebe pristavia, jedna druhej nahliadajú do kočíka, zrejme chvália zdravú farbu bábätiek, stručne si povedia, čo nové a po chvíľke rozhovoru už pokračujú v prechádzke. Vďaka rozprávkovému počasiu to nebude iba nákup v malom obchodíku a rovno domov, dnes sa trasa výrazne predĺži. Možno tiež spozorujú zmeny donedávna ospalej krajiny.
Po tieto dni sa snažím zo spevu rozoznať druh sťahovavého vtáctva, ktoré početne prilieta zo svojich zimovísk. Ku škovránkom pribudli drozdy a cíbiky, čoskoro sa pridajú aj bociany a lastovičky. Blíži sa obdobie hniezdenia, vyznačovanie teritória, konkurenčný boj spevom počas nahovárania samičiek. Obdobie rodenia mláďat, vôní, denného svetla, pohybu. Prvé púčiky na holých konároch. Rastliny čoraz odvážnejšie vykúkajú spod zeme. Všetko opeknieva životom.
Dnes je krásne! ;)
