Stopárka
Ešte raz sa vytočila k obľúbenému miestu. Naposledy.
Nezaváhal. Fajn chlap, bez slova sa sústredil na cestu, možností úteku je veľa.
Nevynášal súdy, nevyzvedal. Hodiny ticha. A noc strávená v cudzom aute.
Zobudila sa, keď tankoval. Stopárka...
Podal jej bagetu a kávu. Usrkla a bagetu hodila na zadné sedadlo.
- Ako sa voláš?
- Táňa. Zuza. Nina...
Uškrnul sa, a s chuťou sa pustil do bagety.
Hodiny ticha ... ďaleko
- Tu zastav, prosím.
- Máš kam ísť?
- Uhm
- Máš peniaze?
- Uhm
- Nemala by si sa potulovať sama. A viac nestopuj, nikdy nevieš, akého chuja stopneš.
- Hej. Dobre. Toto je naposledy. A ďakujem.
Poznámka autorky: Vďaka Vám, ľuďom, ktorí zbytočne nevyzvedáte, nesúdite, ale robíte, čo viete, čo je vo Vašich silách, aby ste pomohli, bez zbytočných rečí. Vďaka Vám, ktorí ste na správnom mieste, keď treba, keď ste možno ten posledný človek, ktorý pomôcť dokáže. Vďaka Vám. Veľká.
M.
