Ani si neuvedomujeme, akú silu majú vyrieknuté slová a želania. To, čo poväčšine vyslovíme v stave afektu, neskôr trpko oľutujeme - s plačom túžime vrátiť čas.
Nikdy som nebola typom ženy, ktorá by žila bohémskym štýlom, nepestovala som v sebe túžbu ostať slobodnou na veky vekov, a nebola som ani kariérne založená, tobôž nie ambiciózna. Skôr som mala pocit, že sa stále hľadám. Po dlhé roky pretrvával boj s minulosťou a temnotou, ktorá sa s ňou tiahla. Mala som potrebu neustále utekať a páliť za sebou všetky mosty.
Počas dospievania som stretávala rôzne dievčatá a ženy
Niektoré dospeli príliš rýchlo. Študentku, ktorú rodičia vyhodili z domu, lebo otehotnela v šestnástich rokoch, a odmietla ísť na potrat. Ženy, ktoré si pre neželané tehotenstvo nechceli "zničiť" život, kariéru, vzťah, čudovali by ste sa, ale aj pre udržanie si dokonalej postavy, interupciu podstúpili dobrovoľne aj niekoľkokrát. Neviem, ako sa taká žena môže cítiť. Sama som nikdy nebola postavená pred takéto rozhodnutie. Stretávam mladé dámy túžiace po bábätku, ktorým to zdravotný stav neumožňuje. Podstupujú zákroky modernej medicíny. Skúšajú rôzne babské recepty. Z núdze sa zverujú do rúk "čarodejníc", pochybných špekulantov a šarlatánov.
Človek nikdy nevie, ako môže nevhodnou otázkou niekedy ublížiť
Nie všetky ženy, ktoré po tridsiatke ešte nemajú potomkov, deti mať nechcú, vlastné materstvo neodkladajú pre nejaké špecifické dôvody alebo výhovorky. Možno ste už aj vy sami podpichli známeho, kolegu, kolegyňu, ktorých manželstvo je aj po rokoch spolužitia stále bezdetné. Pre pár snažiaci sa o dieťatko sú takéto "srandičky" veľmi zraňujúce.
Osudy žien v nemocnici boli rôzne
Ako je zvykom, v nemocničnej izbe sa po istom čase osmelíte a rozhovoríte. Aj mne bola položená otázka, prečo tu ležím. Opätovala som ju, ale s dôvetkom, či už nejaké detičky má. Rozplakala sa. A ja s ňou. Hanbila som sa, že som otvorila stále nezahojené rany. Musí to byť obrovská rana, pre rodičov a rodinu, no najmä pre samotnú ženu, prísť o bábätko ešte v brušku. Opakovane, znova a znova. Ani si nedokážem predstaviť, akým peklom si vtedy žena prejde, čo to spraví s telom, psychikou, koľko bôle to zanechá v duši. Ešte aj teraz, keď o tom píšem, mi behá mráz po chrbte a vlhnú oči.
Druhá sa pokúšala o dieťa desať rokov, a práve v čase, keď sa na to upínala najmenej, podarilo sa. Jednoducho prestala riešiť, akoby sa s tým už zmierila, a povedala si, že naposledy: buď - alebo. A vyšlo to.
Tehotenstvo je zázračný proces
Keď pred mnohými rokmi; :) lebo teraz sa to zdá už tak veľmi dávno; otehotnela moja sestra, úplne som to s ňou prežívala. Hoci som stále kdesi lietala, snažila som sa so sestrou tráviť veľa času, chcela som ju ochraňovať, pomáhať jej. Chodili sme na spoločné prechádzky, zdôverovala sa mi s pocitami mladej mamičky, prvorodičky, čoho sa bojí, na čo myslí, a ako sa teší. Predstavovala som si, aké to môže byť, všetky tie zmeny v tele, emócie, vnútorné rozpoloženie, ako to maličké rastie a vyvíja sa.
A je to tu! ;)
Cítim sa matkou. Doposiaľ, jeden z najemotívnejších zážitkov v mojom živote. Ktosi raz povedal, že žena na toto obdobie nikdy nezabudne. A dávam mu za pravdu. Vnímam, ako sa mi znásobujú inštinkty. Keď cítim, ako reaguje na môj hlas a na hudbu, ktorú počúvam, ako sa vrtí a otáča. A nehnevám sa, akonáhle ma zobudí uprostred noci, keď pre nedostatok miesta v brušku potrebuje, aby som zmenila polohu. Dieťatko očakávajú dvaja ľudia, ktorí sa ľúbia. Už sa Ťa nevedia dočkať.
Nerobím z toho vedu, že sa mi zaoblilo telo, a brucho už má svoju váhu :)
Kedy inokedy si ho môžem užívať také obrovské, ak nie teraz, a necítiť sa pritom vyľakane a nepekne? Veď toto prenatálne prostredie je živý domček. Prebiehajú v ňom deje nevídané a neopakovateľné. Vytvára sa puto na celý život.
Prijímam to ako sprievodný jav: únavu, precitlivelosť, hormóny, obavy a výbuch kadejakých, no hlavne čarovných emócií, no a ešte raz - jednoducho masívne výkyvy hormónov:)), nohy, ktoré sú občas ako z olova. Chladničku, pre istotu, otváram iba v stave núdze, keď sa doma nenachádza nikto, kto by to mohol urobiť za mňa. Tie čudesné pachy, ktoré z nej vychádzajú, sú pre "nás" stopka.
Nehnevám sa, že sa u mňa v posledných dňoch naplno začala prejavovať insomnia. Čo na tom, že som ešte donedávna zaspala ako bábätko po 21. hodine, niekedy sa zadarilo:) aj skôr, s vnútorným budíčkom pred šiestou. A teraz sa z ničoho nič zobudím okolo polnoci, prinajlepšom po druhej hodine rannej, sedím si na kraji postele, a hlavou mi lietajú kadejaké dumky, po ktorých sa prechádzam po izbách, aby som sa unavila. Paradoxne sa na nič z toho nesťažujem, práve naopak, užívam si všetky prichádzajúce zmeny.
A na záver...
Môže sa zdať, že tehotná žena nerobí nič iné, iba dookola navštevuje všetky dostupné portály venované mamičkám, číta všetky diskusie, kontroluje svoje telo týždeň po týždni, či je priebeh tehotenstva totožný s "podrobným" opisom jednotlivých týždňov ostatných mamičiek, kedy má maličké veľkosť fazuľky a nektárinky. :) Ak ma niečo zaujme, s otázkami sa obraciam na svoju doktorku, asi mám šťastie, že mi nejasnosti ochotne, s prehľadom, vysvetlí. Za čo som, pochopiteľne, vďačná.
Cítiť sa, byť matkou je naozaj nádherné. Je to materská radosť, fascinujúca eufória, láska.
