Mám rada, keď do vyhriatej izby, ešte pred ôsmou, vpustím prvé slnečné svetlo a ostrý vzduch. Z parapety odletí sýkorka bielolíca. Keď zojdem z dohľadu okna, bude pokračovať v plynulom vyťukávaní do dreveného okenného rámu. Akoby svojským klopkaním zobáčika chcela povedať - otvor oči, preber sa, ajhľa, aké krásne ráno. Vybehni von, neprespi ten úchvatný čas, poď sa nadýchať tohto obzvláštne jesenného vzduchu, ulahodiť očiam, kým je krajina v žlto, oranžovo, červeno, hnedom šate a v paletách obdivuhodných odtieňov, póď, poď pozorovať ľudí, vpisuj príbehy do pamäti, kráčaj pomaly a pozoruj, buď vnímavá, zaľúbená, plná pohybu a života, foť očami a rozdávaj úsmevy svetu okolo. :)
Pred bytovkou sa rozpráva hlúčik dôchodcov. Kým sa ich štvornohí spoločníci venčia, prebieha vrava o dušičkách. Dnes pricestujú mladí na víkend. Napriek pietnemu obdobiu, bude veselo, prídu deti, vnúčatá a pravnúčatá. Babičky dnes vstali skôr s nezvyčajným nadšením. V kuchyni kysne cesto na koláče. Na lopáriku už čaká sviečková, v chladničke cesto na domáce cestoviny, hovädzia polievka sa varí od skorého rána.
Pozastavím sa pri detskom ihrisku medzi bytovkami, o hodinku dojdú chlapi, aby dokončili oplotenie okolo nového ihriska. Predstavujem si, ako im bude dnešné slnko zohrievať ruky a chrbáty. Pred preliezkou stojí mamička s dvojročným dieťatkom, upravuje mu čiapočku, maličké sa pritom hlasno smeje, až to hladí srdce. V hlase drobného človiečika je toľko energie a života, radosti, že sa ocitá hneď zrána na čerstvom vzduchu.
Stretávam starkú od susedov. Pýta sa ma, kedy očakávame prírastok, a či mám rovnako namierené do obchodu, že sa rada pridá. Ako dnes mnoho starých rodičov, tiež očakáva príchod rodiny z "ďalekého" Rakúska. Napriek viacgeneračnému rozdielu, si rozumieme. Vyhovuje mi pomalá chôdza, hovoríme o nádhernom počasí, ktoré sa rysuje, ochkáme nad farbami jesene, vraví, že pravnučke nazbierala gaštanové, javorové a lipové listy do herbára. Starká opadané lístie vyberala precízne, v rôznych odtieňoch. V jej slovách je toľká neha a láska... Vyzdvihuje malé ryšavé dievčatko, na ktoré je veľmi hrdá, i preto, že nesedí celé dni za počítačom, ako deti v jej veku, ale zaujíma sa o prírodu, samovoľná zvedavosť ju núti osvojovať si ekosystém, rozoznávať listy a plody stromov, budí záujem o zvieratá a ornitológiu, ako sa učí rozpoznať druhy vtákov. Starká sa včera, ako aj celý minulý týždeň, necítila najlepšie. Viem, že šípkový čaj nie je pravý dôvod, prečo práve dnes ustúpili boľačky. Vidieť, aká je iskrivo vitálna, ako veľmi dokáže povzbudiť to očakávanie príchodu na kilometre vzdialenej rodiny. Čo to vnáša do života starého človeka. Milá predavačka, susedka, jej v obchode odložila mäso. Jediné, čo chýba k príprave víkendového menu.
Z ktoréhosi otvoreného okna cítiť vôňu polievky, petržlenovú vňatku, zeler, cibuľu. Počuť štrngot zaváraninových fliaš. Predstavujem si, ako ich čiesi vráskavé, mäkké a užitočné ruky pokladajú na čistú kuchynskú utierku, aby odkvapkali spolu s viečkami od fliaš. Cítim škoricu. Bude to slivkový koláč s mrveničkou alebo jablková štrúdľa?
Dnes a počas celého víkendu sa zvíta po dlhšom odlúčení veľa ľudí. Napriek pamiatke zosnulých, zavládne v duši pokoj, dobrota a láska, z domovov budeme počuť detský smiech a naradostené rozhovory ľudí, ktorí sa opäť stretli.
