Ani by som nebola povedala, ako platí jedno pravidlo, v ktorom sa hovorí, že stačí každý deň kúsok a veľa toho dokončíš. Otestovala som si to sama, na sebe.
Po iné roky som sa dosť plašila, aby bolo všetko tip top, aby nič nechýbalo, aby boli všetky vianočné recepty pripravené, aby nenastal zmätok, dosť sviečok, stromček, správne slová, rodina. Vždy som si priala, aby nás nerozdelili nejaké hlúpe nedorozumenia, spory, hádky, príkazy, kto urobí to alebo ono. V posledných rokoch to ide samo od seba, nikoho netreba prosiť, aby priložil ruku k dielu, veď to by spôsobovalo kolaps príprav a nulovú chuť, elán. Keď sa zapoja všetci členovia domácnosti, niet situácie, ktorá by nás poštvala medzi sebou, ktorá by zhyzdila rozčarovanie v srdci, myšlienkach.
Tradície v rodinách
Až s odstupom času si uvedomujem, že my nie sme príkladným typom rodiny, ktorá ctila odveké tradície Vianoc. Nikdy sme nemávali oplátky, šošovicu pod obrusom, nekrájali sme jabĺčko, aby sme zistili, či budeme zdraví, bohatí, či bude Nový rok naozaj úspešný. Neviem sa modliť, ale Polnočnej omše som sa zúčastnila, bola som ohúrená zborom, hudbou, výzdobou, betlehemom. Veď nemám na čele napísané, že som pohanka, že neviem, kam patrím, že som plná zmätkov, popletená, uviaznutá v tom, čo od života žiadať smiem, a nakoľko do istých vecí, plánov chcem aj zájsť. No.
Tradície mi priblížili staré slovenské filmy ako Vianočné oblátky, zachytávajúce obdobie od Ondreja po Vianoce, pootvorené dvierka do tradície našich predkov. Alebo Rysavá jalovica. O týchto zvyklostiach som sa dozvedala z kníh, rozprávania starých mám, z rozprávania detvianskych žien, alebo tak normálne, z rodín mojich rovesníčok, aj K. prišiel dnes zo školy a vravel, že v noci budú lietať bosorky, v podvečer Lucie si dáme všetci cesnak, povinne, aby sme sa chránili pred zlými duchmi, že dievčence v bielych šatách povymetajú všetky rohy, to odoženie všetky choroby, a povedal mi aj to, že na Luciu treba vyrobiť drevený stolček a každý deň na ňom niečo urobiť, a že k nám nesmie prísť moja kamarátka, lebo v tento deň do domu nesmú vojsť cudzie ženy.
Pre mňa sú Vianoce domov, bezpečie, radosť z toho, že všetko na niekoľko dní naozaj ustane, že sa zmätok upokojí, rozplynie v svetle sviec. Vianoce cítim v teple srdca, v dotykoch slov, pre mňa sú Vianoce sneh a vôňa ihličia, pohľad na staré ťažké svietniky, stekajúci vosk, ovocie, vianočka, orechy, medovníčky, klinčeky zapichané v pomaranči, drevené hračky, zvončeky a plač od radosti, že môžeme byť všetci spolu, to vedomie, že nás nič nerozdelí, že po tom zlom, čo nás mohlo naveky rozdeliť, sme ostali spolu, že si dokážeme odpúšťať, prijať nedostatky, náladovosť, že sme tu jeden pre druhého, hoci si nehovoríme, ako sa ľúbime, len sa ľúbime, nebodá ma vedomie, že žijeme poskromne, nehanbím sa za to. Pre mňa sú Vianoce, keď sedíme za jedným stolom, keď sa dlhý farebný obrus dotýka našich nôh, sviatočných šiat a rúk, že si každý z nás želá len to dobré pre toho druhého, pre každého z nás. Ja viem, pre niekoho je symbolom Vianoc kapor plávajúci vo vani, salónky na stromčeku, bobaľky alebo pozlátka, možno rozkošní anjeli z porcelánu. Pre mňa je štedrovečerná chvíľa výnimočná, jednoduché ozdoby, prestieranie ako v rozprávke, lebo sa mi páči výzdoba z jabĺk, stužiek, orechov a plátených balíčkov, pomer červenej a bielej, vône a intímne symboly v srdci.
Práve takto
Keď prechádzam Vianočnými trhmi, privieram oči a predstavujem si, že som v zasneženej uličke remesiel, hlinených hrnčekov, medovníkových výtvorov, rezbárske kúsky, drevené lyžice a taniere, farebné stužky, veľa muzikantov, sláčiky a vesty z ovčej vlny. Predstavujem si, že tu kričia babky, ponúkajú tovar, medovinu, výšivky a dečky. Predstavujem si, že znonia zvony a nikoho nerušia, predstavujem si, že svet nie je zlý, tobôž nie ľudia. Predstavujem si, že tu stojí konský záprah, naložený džbánmi s lekvárom, medom, všade po trhu behajú deti, ktoré sa pristavia pri drevených koníkoch, ľudia plní ľudí a vľúdnosti, ľudia plní domova.
Rojko, obyčajný blázon a táraj? Možno...
A ešte niečo, my žiadny krb nemáme, len taký pomyselný, v nás. Ani tie želania častokrát nevyslovíme, a predsa o nich všetci vieme. A to je vzácne, pre nás.
Prajem Vám pokojné Vianoce,
nech sa splní nevypovedané najhlbšie želanie,
každý nový deň, nech je pre Vás
taký malý zázrak.
M.
