Po výstupe z autobusu ju zastihlo veľké prekvapenie. Nádych pondelkového rána bol jedinečný.
Dážď nepolieval len zasiate polia a zaprášené chodníky.
Zmýval, čo sa usadilo v myšlienkach. Z hlavy vypustila všetko, čo jej roky ničilo život.
Nútiť nič netušiacich klientov do nevýhodných zmlúv.
V krátkom čase dosahovať, čo najvyšší výkon.
Cielene klamať a zavádzať. Tlačiť potencionálnych zákazníkov k múru - takým tým zákerným sofistikovaným spôsobom a sladkými rečami počas konverzácie.
Stratégia firmy, ktorá od vzniku nemala ukotvenú korektnosť vo svojom kódexe. Morálny rozpor s postupmi jej vedenia. Vlastné priznanie, že roky bola členom takého kolektívu v nej vyvolával hlbokú depresiu a výčitky, odpor k sebe samej. Veď roky niesla svoj podiel viny.
Pri nástupe mala naivné predstavy o úspechu, nemyslela na dôsledky, keď sa podpisom mlčanlivosti zaviazala so všetkým súhlasiť. Bol to vypočítavý krok zamestnávateľa chrániť nečestné zámery...
Poučila sa. Je koniec.
Guču v krku vystriedali krásne rozpaky.
Vošla do obľúbenej kaviarne s výhľadom do ulice, kde sa pri pohľade na kvitnúci park starého mesta pohrávala s myšlienkou odcestovať do zahraničia. Vyskúšať žiť od nuly, kde by mohla začať úplne od začiatku. Poučená z chýb, ktoré sa odohrali v minulosti.
Vtedy pocítila nemiernu úľavu.
Radosť sa nemusí prejavovať vždy iba úsmevom, ale v tomto prípade sa ani nedalo inak.
* * *
foto: tu
