I tak sa stalo. Stará bytovka poskytla nevybujačenej vŕtačke zázemie. Jej hluk rástol, silnel. Ako nadýchané cesto pod vyhriatou duchnou, ako konvalinky na skalke. Šíril sa chodbami, zdolával poschodia - keby len zvonil pri dverách, on sa surovo nasáčkoval do spální a obývačiek ako výčitky rozhádaných manželov, ktorí si nevedia prísť na meno. Gradoval počas večere, zintenzívnil sa v nedeľu ráno, svedkovia strážnej veže o ňom podávali správy, začalo sa pošepkávať o hromadnom sťahovaní miestnych pavúkov.
Nepomáhali bezmocné výkriky z balkóna, búchanie po stúpačke. Ako sa vŕtačkový proces stupňoval, stupňovali sa aj výjazdy domorodcov do prírody. Na čerstvý vzduch si vyšli aj vyznávači gaučového štýlu života, hoci čerstvý vzduch, za posledné roky, dýchali iba prostredníctvom prírodopisných dokumentov.
Po únavných mesiacoch vŕtačka opustila múry bytovkovej pevnosti. Nastali chvíle mieru, ticha, lásky. Tí, čo si nemohli prísť na meno, sa teraz vrúcne objímali. Nie nadarmo sa hovorí, že šťastie je vrtkavé. Sused sa síce odsťahoval, i nasťahoval sa nový, a ten sa vám pustil do rekonštrukcie, podľa svojho vkusu ešte s väčším nasadením. No...
Každá vŕtačka je ideálne zapasovaná, pokiaľ je naša.
