Písmo:
A-
|
A+
Ty si to
tiché pohladenie
samoty
to pomenovanie
si zapamätám
naveky
prchkých slov
nedbalosť
už toľkokrát
drsnú vbodli
slasť
a
neúplný tieň
otrokov
brali si
po častiach
(bez)bolestne
ostne ticha
azda
pokojne
zneli by
ako
čas
Nekráčaš
po vyrabovanej
svätyni, ani
neplačeš dlho
do noci
nevoláš túžbou
večnou po tme
dôvernej, viem
nestonáš
do
chladu vankúša
vedieš si ma
do skál, aby
bolelo Ťa to
o to viac
tichúčko
žiališ
a to bolí
najviac
Ja poznám Ťa
od ticha do farieb
ako ten temný motýľ
oblúkom sníma (...)
vône pocitov
plné Teba
tak ma
iba kvôli sebe
skráť
...
kresba: ...ja
