Skúpo pritiahni si
obratné vločky
nehy
chcene
pohľadom
a začato
keď
padnutý úmysel
nemorálne číha
na potrhané mraky
bez sotvaakej
námahy
~
stíha
spájať jej tvary
prísahou
ona
pripravená
odísť
ako ten splašený
tieň na stráni
o všetkom
opatrne
mlčí