- Slečna, alebo pani?
- Slečna
- Ponáhľate sa?
- Čo by ste potrebovali?
- Chceli by sme počuť váš pohľad, ohľadne horoskopov. Veríte im?
Prišlo mi úsmevne, reku, medzi matkou a dcérou vznikla krkolomná dilema. Ja ako spravodlivosť. Nooo, to mi bude cťou, v tejto dileme, vyniesť ortieľ, povedala som si.
- V novinách si občas nejaký prečítam, tým nechcem povedať, že sa horoskopmi riadim a uvádzam ich do praxe. Zväčša nájdem, čo sa mi v momentálnom rozpoložení hodí, ale v inom zverokruhu. Neprikladám horoskopom absolútny význam, hlavne tým univerzálnym.
- Vidím, že uvažujete rozumne. Čo si teda myslíte o predpovedaní budúcnosti?
- Nuž, predvídaví sme všetci, vravím a dosť zneistím.
Touto otázkou mi bolo jasné, kam tento ošiaľ smeruje, zdravý rozum vyslal varovný signál, aby som hneď odišla, pretože jasnú predstavu o zámere ďalšej debaty, nemožno oklamať. To už mladšia vytiahla z tašky brožúrku, nanútene mi ju strkala do rúk, druhá ma chytala za lakeť, čím sa nepríjemný pocit len vybičoval. Neprestávala, práve naopak, pozývala ma na stretnutie v kruhu priateľov (preboha, priateľov, akých priateľov?), priateľov, ktorí obohatia môj život a zmenia klamlivú predstavu o svete. To som sa už vymanila z jej silného zovretia a prebehla cez priechod. Bŕ, ešte na druhej strane som cítila, ako tam stoja a pohľadmi mi prebodávajú chrbát, a nie, neotočila som sa.
Neviem o akú spoločnosť ľudí išlo, ale prvý dojem je pre mňa dôležitý a moja intuícia, ma doposiaľ, ešte nesklamala. Neboli to jehovistky, zrejme prichádzali zo stanu veže novotvorných svedkov. Spoločnosť - sekta, ktorá si vás odchytí na ulici, keď jej poslovia vycítia, že by vás dokázali spracovať na svoj obraz. Vezmú vám (dobrovoľne) majetok, stanete sa ďalšou paralyzovanou figúrkou na vyrabovanej šachovnici. Alebo som v omyle? Tak či onak. Ďakujem, neprosím.
