Toto ma opäť akoby zlomilo.
Muž, ktorému pred štyrmi rokmi zomrela dcéra vo veku 25 rokov, sa dnes stará o jej syna, teda svojho vnuka. Nemohol predsa dopustiť, aby bol umiestnený v detskom domove. Dcére sľúbil, že sa o jej syna postará... Ale aj pán M. dostal prísľub od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že mu (im) budú pomáhať. O pomoci sa dozviete nižšie. Prejdem rovno k meritu veci:
Chlapec má hneď niekoľko diagnóz. Napriek tomu, že pán M. má odpracovaných štyridsať rokov - v Čechách a na Slovensku, musí "živoriť". Úrady si ho pohadzujú, podľa slov samotného pána z príbehu, ako horúci zemiak.
Úrad sociálnych vecí a rodiny, a teraz pozor, po štyridsiatich odpracovaných rokoch mu priznal čiastočný invalidný dôchodok vo výške 70,40 eur.
Všetky úspory investoval do liečby vnuka s preukazom ZŤP. „Lieky sú drahšie ako strava,“ hovorí pán M.
Dcérinu urnu má doma v obývačke, pretože prostriedky na uloženie urny do zeme či kolumbária chýbajú. Ja si to ani nedokážem predstaviť, čo musí ako rodič, dedko zažívať.
Počítajte so mnou:
Podľa slov pána M., po zaplatení bývania a elektriky im ostáva jedno euro na deň.
Ja neskonale obdivujem, ako patričné úrady dávajú svoje vyhlásenia, s akým stoickým kľudom vysvetlia skutočnosti: všetko vrámci zákona, podľa kurately zákona, nespĺňa zákonné podmienky, a pod...
Človek, ktorý sa nepriživoval, ale pracoval štyridsať rokov, teraz potrebuje pomoc. Ako vraví; dieťa je vo vývoji, nemôže jesť iba suchú ryžu.
Vnuk má zdravotné problémy, taktiež dedko. Zdravotné problémy sa len nabaľujú...
Ja sa pýtam, čo má robiť? Dať chlapčeka do detského domova?
Nechať si poradiť od úradníkov?
...rozveďte sa, aby vám boli vrátené príspevky...
...dajte decko do detského domova...
...a čo si myslíte, že úlohou štátu je postarať sa? Zobuďte sa už konečne z toho krásneho sna...
Tie tri vety vyššie nepovedali dotyčnému pánovi z tohto prípadu, ale iným, tiež ľuďom s podobným osudom. Ja viem, takých príbehov je kvantum. K chudobe je vždy len krok, krôčik.
Stačí, že náhle ochoriete, keď ostanete dlhodobo práceneschopným, prídete o zdroj príjmov - dnes má takmer každý jeden pracujúci človek na krku nejaký úver či hypotéku. No a potom to už ide... Neschopnosť splácať svoje pohľadávky, meškanie s nájmom, k exekúcii v takom prípade vôbec nie je ďaleko...
Unavení, chorí, starší ľudia sú už nepotrební? Niet z nich už čo vyťažiť, čo s nimi...? Je to smutné. Kam to spejeme...
To naozaj je ústava SR a deklarácia ľudských práv iba zdrap papiera...!?
Citujem:
z ústavy SR, článok 19:
„Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“
z charty ľudských práv, článok 25:
„Každý má právo na životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny, rátajúc do toho potravu, šatstvo, bývanie, lekársku opateru a nevyhnutné sociálne služby, právo na zabezpečenie v nezamestnanosti, v chorobe, pri pracovnej neschopnosti, pri ovdovení, v starobe alebo v ostatných prípadoch straty zárobkových možností, ktoré vznikli okolnosťami nezávislými od jeho vôle...“
Mám dojem, že dôraz sa kladie najmä a predovšetkým na tie povinnosti, a keď príde na lámanie chleba: bohužiaľ, nič sa s tým nedá robiť; je nám ľúto - vašej zlej finančnej situácie; chápem vaše rozpoloženie; rozumiem vám, ale nevieme vám pomôcť... pokúste sa obrátiť na..., ale nezaručujem vám; skúste si požiadať..., atď.
Aby nedošlo k dezinformácii, je nutné dodať, že pán M. odpracoval na Slovensku podľa slovenských zákonov nie 20 rokov (hoci fyzicky pracoval 20 rokov v SR), ale iba 9 rokov a čosi, lebo materská firma sídlila v Česku. Preto zo strany Slovenskej republiky dostal všetko, na čo má nárok. (viď obrázok)
Ale aj tak... Desí ma to. To je systém sociálnej pomoci naozaj tak nekompromisne nastavený, že pre štát je výhodnejšie umiestniť dieťa do detského domova?
Kdektorý alkoholik, ktorý nikde poriadne nepracoval, dostane (úplný invalidný dôchodok) od štátu viac, než človek pracovitý, starostlivý, čestný a nápomocný, pretože áno, aj pán M. pomáhal: vyše tridsať rokov daroval krv - bezplatne...
Každý má právo žiť dôstojným životom. Dokonca aj slušný človek, z ktorého už štát neťaží.
Viac o prípade dedka s vnúčikom sa môžte dozvedieť v odvysielanej reportáži v magazíne Reflex: http://www.tvnoviny.sk/domace/1876925_da-sa-vyzit-z-eura-na-den-realita-ktora-stretla-starkeho-s-vnucikom
