Môže nadávať na vlasť, ktorú bude viniť za biedu. Môže prijať život s radosťou, taký, aký je, ďakuje za zdravie celej rodiny, neoželie plácu minimálnej mzdy, lebo nezamestnanosť. S víziou lepšieho života smie vycestovať do zahraničia, kde jeho usilovnosť, bezúhonnosť a schopnosti, ako sa nádeja, ocenia. Môže to urobiť.
Možno už počas školy doplácal na svoju dobrotu, bez podrazov v kolektíve, ktoré neskôr badal aj v zamestaní, prizerajúc sa podlým praktikám, akými prichádzali kolegovia k postupu, prémiám, firma k obratu. Zrejme vždy jestvuje možnosť voľby - buď zotrvá so stiahnutým chvostom, alebo urobí to isté, avšak poctivec sa modifikuje na inom pracovisku; lebo na to nemá žalúdok, aj za cenu úbytku slušného štandardu, hoci časom, možno, podľahne presvedčeniu, že je to všade rovnaké.
Zaiste vo svojom okolí poznáte ľudí, ktorí nemajú problém márnotratne rozhadzovať svoj príjem. Vašich 30 eur je pre nich omrvinka, ani tú by neposkytli bedárovi. Veď aj toho nezriedka stretávame. Toho, čo si dopomáha pouličným predajom známeho časopisu, lebo v jeho srdci nevyhasla nádej, a touto príležitosťou sa dokáže vysporiadať so svojim údelom, keď uviazol v žalostnej situácii, vlastným či cudzím zavinením.
Nemienim na úkor chudoby kritizovať zbohatlíkov, tož i v kruhoch úspešných podnikateľov sa pohybujú bezúhonní ľudia, pomáhajú uvážlivo, sú patrónmi v tichosti, bez potreby preukazovať svoju šľachetnosť titulkami bulvárnych plátkov.
Opodiaľ miesta, stratenom v dave, viedli hlasný dialóg dvaja páni v oblekoch. Jeden sa zdôveroval s prekvapivou finančnou situáciou v rodine, tešil sa z dedičstva po svokrovcoch, druhý predostieral tému dôchodkov. Času habadej, zhodnotil, ale aby si na dôchodok sporil v produktívnom veku - to je východisko z biedy, podľa prognóz.
Z čoho nasporí človek, ktorý živorí z výplaty do výplaty? S názorom, že živorenie je vlastná neschopnosť, ste si, dúfam, nepodali ruku. Väčšina odborníkov, ktorí radia, ako na to, nezažili na vlastnej koži jediný deň chudobného človeka, neobuli sa do podvýživy existenčných starostí. Ako teda môžu vedieť, čo zažíva takýto človek?
A potom sa z každej strany valí kritika na čísla v štatistike, ale toto nerieši rodič, ktorý je nútený voliť medzi kúpou chleba alebo sladkého pečiva, deťom do školy; ani dôchodca, či si dnes vôbec kúpi plnotučné mlieko.
Viem, takýto článok sem nepatrí, ale nutkanie napísať svoj názor, nado mnou, zvíťazil.
Navzdory všetkému, naďalej verím, že poctivý život má svoju cenu.
